Základná problematika výkupu zlata

Ľudia ešte aj dnes mávajú výkup zlata spojený s ošúchanými záložníkmi v zapadnutých uličkách, v ktorých je takmer nemožné nebáť sa o život aj o spomínané zlato na predaj. Pravdou však je, že súčasný spôsob vykupovania tohto ušľachtilého kovu nemá nič spoločné s romantickými predstavami viktoriánskeho 19. storočia. Veľmi často ide o praktickosť alebo zaujímavý biznis. Pretože načo schovávať nepekný zlatý prsteň po prababičke, keď si z neho môžete nechať urobiť napríklad elegantné náušnice alebo zaň kúpiť klasickú šperkovnicu? Aj nezaujímavý a ordinárny darček zo zlata sa dá premeniť na radosť prinášajúci dizajnový kúsok.

Aj výkup zlata má svoje pravidlá

Výkup zlata je ošetrený platnou slovenskou legislatívou (§ 3 odst. f) puncového zákona), podľa ktorej musí obchodník vlastniť zodpovedajúce živnostenské oprávnenie, akým je remeselná živnosť „Zlatníctvo a klenotníctvo“, ktorou sa môže pochváliť aj Eppi. Väčšina spoločností od vás vykúpi nielen zlaté šperky, mince, odliatky a zlomky, ale aj zubné zlato. U nás k celej problematike pristupujeme trochu inak, to si však povieme nižšie v článku.

Za koľko sa zlato vykupuje?

Cena zlata je pohyblivá a ovplyvňovaná mnohými faktormi. Hoci teda vznikajú mnohé prognózy, ktoré sa tomuto fenoménu venujú, berte ich s rezervou a uvedomte si, že napr. správanie veľkých bánk a americkej centrálnej banky (FED) pri tvorbe zlatých rezerv, z čoho okrem iného odhadcovia vychádzajú, nie je úplne predvídateľné.

Obchodníci vývoj ceny zlata sledujú na burze, a preto majú transparentný nástroj, pomocou ktorého dokážu zákazníkovo zlato ohodnotiť. Obchod so zlatom prebieha na základe tzv. „realtime spotu“, čo je momentálna cena zlata na komoditnej burze, alebo podľa tzv. „budúceho fixingu“ alebo stop ceny vyhlasovanej 2x denne Londýnskym združením pre trh s drahými kovmi (London Bullion Market Association).

Nezabúdajte, že výkupná cena zlata nie je nikdy totožná s jeho burzovou hodnotou. Burzovú cenu určuje burza, tá výkupná sa však odvíja od množstva zlata obsiahnutého v oceňovanom materiáli. A zlato s 24 karátmi sa až tak často nevyskytuje.

Výkup zlata krok za krokom

Rozhodne si určovanie ceny zlata, ktoré prinesiete obchodníkovi, nepredstavujte ako odváženie cenených kúskov a rýchle vypočítanie hodnoty na kalkulačke podľa aktuálneho kurzu, po ktorom nasleduje vyplatenie čiastky na ruku. Existujú dva základné spôsoby, od ktorých sa odvíja vykupovanie drahocenného kovu. Oba procesy vždy prebiehajú za prítomnosti zákazníka. Rýdze zlato s 24kt býva príliš mäkké, a teda nevhodné na ďalšie spracovanie, preto sa na trhu objavuje zlato s nižším počtom karátov (najčastejšie 14kt a 18kt), na ktorého vylepšenie tvrdosti a ďalších vlastností sa využíva mnoho chemických prvkov (meď, striebro, paládium a pod.). Ich podiel v predloženom materiáli je treba určiť.

Zlato sa vždy najprv zbaví prípadných osadených kameňov, smaltových detailov či skla, potom sa váži, stanovuje sa jeho rýdzosť a nakoniec aj cena.

Výkup zlata s tavením

Na prvý pohľad sa môže zdať tento postup trochu desivý, ale vlastne ide o štandardný zlatnícky proces. A ako vlastne všetko prebieha? Zo všetkých doručených kúskov zlata sa v taviacej peci vytvorí jediná tehlička (zliatok). Následne sa opakovane meria rýdzosť kovu, čo zaručuje presné zistenie a stanovenie obsahu zlata v získanom zliatku. Obchodníci využívajú moderné meracie spektrometre a analyzátory, ktoré dokážu za niekoľko sekúnd neinvazívne zistiť presný obsah prvkov vo vykupovanom zlate. Výsledkom je jasne stanovená rýdzosť materiálu, ktorý sa potom odváži a na základe burzových tabuliek ohodnotí.

Klady

• Meranie rýdzosti roztaveného zlata dokáže s vysokou presnosťou odhaliť, identifikovať a percentuálne vyjadriť množstvo ďalších prvkov obsiahnutých v zlatom zliatku.

Zápory

• Pri tavení dochádza ku spaľovaniu mikro nečistôt, ktoré sa na šperkoch pri bežnom nosení a používaní usadzujú, a tým výsledný zliatok mierne stráca na hmotnosti.

Výkup zlata bez tavenia

Obsah zlata v zisťovanom šperku alebo zlomku dokážu obchodníci zistiť aj bez tavenia do zliatku. Používajú na to metódu „zistenia zlata na skúšobnom kameni“, pričom im nechýbajú porovnávacie vzorky a známa lúčavka kráľovská. Takto sa najčastejšie určuje 9kt, 14 kt a 18kt zlato.

Následne dochádza k roztriedeniu vzoriek podľa nameranej rýdzosti a k ich odváženiu a ohodnoteniu na základe platných a aktuálnych burzových cien.

Klady

• Pri výkupe zlata týmto spôsobom sa nemusíte obávať, že by došlo k deformovaniu materiálu, ktorý ste priniesli. V prípade, že si to rozmyslíte alebo vám nebude vyhovovať ponúknutá cena, môžete si svoj kov odniesť v pôvodnom stave.

Zápory

• Ak je pri meraní rýdzosti v materiáli zistené striebro, obchodníci ho nepreplácajú.
• V prípade oceňovania viacerých kusov zlata sa musí počítať s väčším množstvom času, počas ktorého bude hodnotenie prebiehať.
• Táto metóda sa dá použiť len pri zlate, ktoré zodpovedá bežnému počtu karátov (9kt, 14kt, 18 kt a 22 kt). U iných pomerov rýdzeho zlata a pridaných zlúčenín neexistujú tzv. skúšacie kyseliny.

Určovanie rýdzosti zlata

Obchodníci sa zvyčajne nespoliehajú len na puncové značky obtlačené na zlatom šperku či zlomku, ale s obľubou si nechávajú zlato puncovým úradom alebo vlastnými odborníkmi overiť. Niektoré metódy zisťovania rýdzosti ušľachtilého kovu sú jednoduché, iné o čosi sofistikovanejšie. Skúsme sa zoznámiť s tými najbežnejšími spôsobmi, ako zistiť pravosť zlata a jeho rýdzosť.

Test na skúšobnom kameni

Skúšobný kameň (prezývaný tiež buližník) je čierny kameň, o trochu svetlejší než ónyx. Vyznačuje sa polohrubým matným povrchom, ktorý vyniká vysokou odolnosťou voči kyselinám.

Kyselina

Za jednu z najstarších a základných metód sa dá skutočne označiť test rýdzosti zlata kyselinou na skúšobnom kameni. A ako poznáte zlato? Určovaným kúskom zlata sa niekoľkokrát prejde po kameni, kde zostane šmuha (na zlatom predmete sa objaví hrana). Ako prvá potom prichádza na rad dobre známa lúčavka kráľovská, teda zmes kyseliny chlorovodíkovej a dusičnej, ktorá určí, či ide o zlato (u všeobecného kovu šmuha z kameňa vyšumí). Ďalšie kyseliny potom už definujú rýdzosť kovu.

Ihly

Pri tomto teste sa využívajú zlaté skúšobné ihly (či iné podobné predmety), rôznej a vopred známej rýdzosti (väčšinou 3 až 8 kusov). Testovaným šperkom či zlomkom sa prejde po skúšobnom kameni, kde zostane šmuha. To isté sa vedľa urobí s ihlou. Následne sa pozoruje rýchlosť reakcie kyseliny, kým sa neobjaví podobná. Metóda sa vyznačuje výraznou presnosťou (0,005 rýdzosti).

Test pomocou skúšačiek

Skúšačky sa delia na malé a veľké. Všeobecne sa dá povedať, že tie malé sú nepresné a veľké veľmi obľúbené a časté.

Malé skúšačky

V tomto prípade sa využíva rozdielna tepelná a elektrická vodivosť rôznych kovov. Ich používanie pre laikov môže byť nebezpečné, navyše skúsený zlatník s niekoľkoročnou praxou dokáže rýdzosť kovu odhadnúť presnejšie, než tento prístroj.

Veľké skúšačky (spektrografy)

Vo svete najpoužívanejšia metóda pomocou spektrografu určí prítomnosť všetkých kovov v odobranej vzorke. Následne ich podiel prepočíta a stanoví rýdzosť v % (alebo promile). Najpresnejšie prístroje dokážu odmerať aj stotinu %. Skúška trvá asi 2 minúty, ale predchádzajú jej dlhšie prípravy (napr. tavenie testovaného materiálu).

Test pomocou kupelačnej metódy

Testovanie, ktoré patrí k najstarším a je tiež súdne uznávané, prebieha len v certifikovaných laboratóriách a u kontrolných orgánov drahých kovov (u nás ide o Puncový úrad). Analyzuje sa zhruba 0,5 g odvŕtaná vzorka zo zlatého zliatku. Presne sa odváži a pomocou chémie sa vylúčia obsiahnuté všeobecné kovy, kým nezostane roztok len so zlatom. Laboratórne sa prevedie na tzv. špongiu a pretaví na nový zliatok. Porovnaním jeho hmotnosti s hmotnosťou pôvodného zliatku sa spočíta pomer obsahu zlata a rýdzosť sa určí na tisíciny.

Test zahŕňa zdĺhavé prípravy a trvá niekoľko hodín. Cena skúšky sa odvíja podľa druhu a množstva materiálu.

Pozor na karáty či mačacie zlato

Je možné, že pokiaľ sa chystáte predať starožitný šperk, zistíte u zlatníka, že kúsok vlastne obsahuje len minimum zlatého kovu alebo, že zo zlata nie je vôbec. Predovšetkým u starších kusov sa často prihodí, že ide o 9kt zlato. V takom prípade je potrebné zvážiť, či sa nevyplatí so šperkom zájsť skôr do starožitníctva alebo ho predať na internetovej aukcii zberateľovi, pretože podiel zlata je tak nízky, že jeho predaj by nemusel byť zaujímavý ani pre kupca, ani pre zákazníka.

Príležitostne dochádza aj k pomýleniu, a zámene zlata a mačacieho zlata (pyrit čiže disulfid železnatý). Hojne sa vyskytujúca železitá ruda farbou výrazne pripomína obľúbený ušľachtilý kov, ale reálny obsah zlata v nej sa rovná alebo výrazne blíži k nule. Materiál navyše nie je kujný a jeho povrch zdobí modrastý či zelenkavý nádych.

Pri výkupe zlata sa do výslednej ceny nezapočítava ani hmotnosť osadených drahokamov a ozdobných prvkov. Výkupca vždy platí čisto za kov, a to podľa jeho rýdzosti.

A ako to chodí u nás v Eppi?

Je dôležité uvedomiť si, že u nás zlato vykupujeme len v prípade, kedy si klient necháva vyrobiť šperk na zákazku. V takom prípade potom odčítame cenu zákazníkovho zlata od výslednej ceny klenotu. Teda nie je možné očakávať výplatu jeho hodnoty priamo na ruku.

Šperk od vás prevezmeme a vďaka profesionálnej analýze prekontrolujeme obsah zlata. Potom materiál odvážime a odčítame 10 % na prípadné straty. Výslednú váhu potom násobíme aktuálnou výkupnou cenou zlata. Vždy pracujeme len s informáciami zo spoľahlivého portálu.

Zlato, ktoré od klienta vykúpime, sa po analýze a odvážení roztaví a zmieša s ďalším zlatým materiálom, ktorý u nás máme. Pretože ide o technicky náročné postupy, je veľmi zložité zaručiť, že váš šperk na zákazku bude obsahovať aj vami donesené zlato. Pokiaľ je ale vašim výslovným prianím, aby bolo ono zlato na váš nový dizajnový šperk použité, radi s vami všetko prekonzultujeme a dohodneme sa na ďalšom postupe.

Vždy záleží, aké šperky na výkup donesiete (a predovšetkým v akej rýdzosti) a aký klenot na zákazku budete chcieť vyrobiť. Tu je potom tiež dôležité zohľadniť metodiku – či sa bude šperk vyrábať ručne, skrz 3D modeláciu alebo kombináciou oboch.

Radi by sme spomenuli aj problematiku retiazok. Je potreba si uvedomiť, že veľkú časť tohto typu šperku tvorí pájkový materiál, ktorý sa potom doslova vyparí. Pokiaľ teda donesiete retiazku na výkup, je potrebné počítať s tým, že táto časť sa od výslednej hmotnosti odpočíta, podobne ako drahokamy u zlatých klenotov. Na výrobu nového šperku na mieru teda nie je vhodné využívať zlato v podobe retiazok.

Veríme, že sme vám problematiku výkupu zlata trochu priblížili a vy už nikdy nebudete sklamaní, keď za starý prstienok s obrovským kameňom nedostanete toľko peňazí, koľko by ste na prvý pohľad očakávali. Po rozobratí základných kritérií a zdôraznení problematických bodov výkupu zlata bude váš odhad určite presnejší.

Zaujímavosti

• Hodnota zlata sa vždy odvíja od počtu karátov, nie od jeho farby, ktorá je skôr estetickou záležitosťou. Cenu vždy udáva podiel zlata v zliatine, preto sa cenovo môžu porovnávať rôzne farebné variácie zlata.
• Určenie výkupnej ceny zlata predstavuje pomerne komplikovaný proces. Denne stanovovaná hodnota vychádza z aktuálnej ceny jednej trójskej unce 24kt zlata v amerických dolároch na burze. Následne dochádza k prevodu meny na eurá. Pri zohľadnení všetkých vyššie uvedených prvkov sa dá stanoviť aktuálna výkupná cena za 1 g 24kt zlata v €.
• Rýdzosť zubného zlata sa spravidla pohybuje medzi 14 a 16kt.
• Skúsený zlatník, ktorému pod rukami prešlo veľké množstvo zlata, dokáže odhadnúť jeho cenu podľa farby, tepelnej vodivosti a tvrdosti.
• Hoci sa zlato zdá bez zápachu, tak šperkové zlato reaguje so vzduchom a dochádza k jeho oxidácii. Zlatníci sú tak schopní zapamätať si jeho vôňu a podľa nej určovať jeho rýdzosť.