Vltavín

Vltavín (alebo moldavit) uchvacuje ľudstvo už po tisícročia. Na výslnie sa vrátil v roku 1908, kedy boli jeho úlomky nájdené v rakúskom meste Willendorf, s vápencovou soškou venuše, ktorá vznikla pred viac než 27 000 rokmi. Je vidieť, že vltavín už vtedy vnímali ako niečo unikátne, keď ho zanechali s figúrkou predstavujúcou plodnosť a krásu.

Označenie moldavit pochádza od správcu zbierok Vlasteneckého múzea v Prahe a odvodzuje sa od nemeckého názvu rieky Vltavy – Moldau, pri ktorej je nálezisko. České označenie vltavín sa presadilo na konci 19. storočia.

Vltavín je druh tektitu, čo je drahokamový materiál, ktorý vznikol dopadom meteoritu na Zem. Jednoducho povedané, tektit tvorí prevažne kremenné sklo zvané lachetelierit. Predpokladá sa, že drahokam sa zrodil zhruba pred 15 miliónmi rokov. Silný náraz padajúceho meteoritu spevnil okolité horniny a uvoľnil horúci materiál do vzduchu. Pri dopade späť na zem roztavená látka vychladla a stuhla a vytvorila fascinujúci zelený vltavín.

Dnes sa vltavín vyskytuje vo vzdialenosti 150 až 280 kilometrov od meteorického krátera Ries nemeckého mesta Nördlingen. Existujú dve hlavné drahokamové náleziská, a to v južných Čechách a na južnej Morave (občas sa moravským vltavínom hovorí moravity). V menšom množstve sa moldavit vyskytuje v rakúskom Waldviertelu a v Lužici (východné Nemecko). Najviac vltavínov pochádza z okolia Českých Budějovic (pieskovne pri Ločeniciach a Vrábče, ílovisko pri Besednici).

Základné informácie

• Drahokamová rodinaTektit
• Drahokam znameniaBlíženci
• Tvrdosť (Mohsova stupnica)
• NalezištěČeská republika, Nemecko, Rakúsko
• Drahokam měsíceMáj
• Barva
  Šalviovo, fľaškovo, olivovo až lesne zelená, hnedá, šedá

Gemologické parametre vltavínu

• Chemické zloženieSiO2 + Al, Ca, Fe, K, Na
• Relatívna hustota2,55 až 2,61
• Kryštalografická sústavaAmorfná
• Index lomu1,48 až 1,52
• Dvojlom0,008 až 0,013
• VrypBiely

Kupujeme vltavín

Kupujeme vltavín

Farba (color)

Svojim pôvodom výnimočný drahokam sa od ostatných drahokamov líši aj svojou farbou, tvarom a veľkosťou. Na farebnej škále sa vyskytuje v rôznych odtieňoch od hnedej cez tmavú lesnú zelenú, šalviovo zelenú, olivovo zelenú až po jasnú fľaškovo zelenú. Rôzne sfarbenie spôsobené stopovými prvkami železa môže odkazovať aj na nálezisko. Kamene z južných Čiech sú skôr fľaškovo zelené a priehľadnejšie, tie z okolia Brna bývajú skôr olivovo zelené a hnedé a sú väčšie.

Čistota (clarity)

Pri ochladzovaní a tuhnutí roztaveného skla sa vo vltavínoch uchovali bublinky plynu a ďalšie častice. Drahokamy tak fascinujú unikátnou vnútornou štruktúrou inklúzií v podobe zložitých papradinových vzorov, vírov a bubliniek, ktoré sa dajú vidieť proti svetlu aj voľným okom.

Brus (cut) a tvar (shape)

Vltavíny na prvý pohľad zaujmú tvarmi, ktoré získali pri svojom vzniku. Tuhnúce sklo sa vytvarovalo odstredivou silou, povrchovým napätím a atmosférickým tlakom na disky, kvapky, elipsoidy, gule alebo činky a tyčinky. Vplyv na povrchovú štruktúru vltavínu malo to, ako ďaleko sa roztavené sklo dostalo od dopadu krátera. Tie najvzdialenejšie vykazujú najvýraznejšie ryhy, zvrásnenie a popraskanie. Nádherné exempláre vznikajú aj zvetraním – napríklad vltavíny z okolia Besednice pripomínajú ježkov.

Vzhľadom na špeciálny povrch a krehkosť vltavínov sa kamene do šperkov skôr využívajú surové ako kabošony. V menšej miere sa brúsia do štandardných guľatých, smaragdových a kvapkovitých tvarov a vyrezávajú.

Opracovanie vltavínu

Vltavíny sa tepelne ani chemicky neupravujú. Existujú však ich umelé náhrady, kedy predovšetkým v 20. storočí podvodníci zamieňali moldavit za zelené fľaškové sklo. Pravý vltavín sa dá spoznať vďaka jeho priehľadnosti či priesvitnosti a textúre, hojným bublinkovým inklúziám a lesklému vlhkému vzhľadu. Dokonalé brúsené kamene bez inklúzií sú zaručené fejky.

Vyvarovať by sme sa mali aj africkým vltavínom, čo je svetlo žltozelené púštne sklo z Líbye.

Cena

Vltavín patrí k drahým drahokamom, pretože sa v dostatočnej kvalite vyskytuje len na veľmi obmedzenom území. Nachádza sa tiež v malých kusoch, ktoré sa ťažko brúsia a upravujú do prsteňov, náušníc, príspevkov aj náramkov – priemerná váha vltavínu je 4 až 5 gramov. Navyše ide o krehký kameň. Cena vltavínov sa odvodzuje od ich farby a veľkosti. V porovnaní s hnedými moldavitmi sú tie zelené cennejšie. Rovnako tak je väčší záujem o tie číre.

Prečo milujeme vltavín?

Vzácnosť

Vltavín drahokamovej kvality tvorí menej než 1 % všetkých drahých kameňov na Zemi. Výnimočný je svojím vznikom po páde meteoritu.

Originalita

Každý vltavín je unikátny. Uchvacuje pôsobivými inklúziami a zvrásneným povrchom. Populárny je nielen u milovníkov šperkov, ale aj zberateľov.

Český drahokam

Najznámejšie nálezisko šperkových vltavínov pochádza z južných Čiech. V posledných rokoch sa ťažba pomaly ukončuje, pretože dostupné zdroje sú vyťažené.

Pozrieť si šperky s vltavínom

Mýty a legendy

Vltavín je súčasťou ľudských dejín už milióny rokov a už v neolite ho naši predkovia používali ako kameň pre šťastie, najmä pokiaľ šlo o otázky plodnosti. Archeologóvia našli vo východnej Európe popri amuletoch z moldavitu i vltavínové vyrezávacie nástroje staré viac ako 27 000 rokov, ktoré slúžili na spracovanie potravín a koží. Ľudia si dlho mysleli, že vltavíny boli kusy skleneného meteoritu, slzy preliate kométami alebo úlomky Mesiaca, ktoré spadli na zem.

Podľa artušovských legiend je vltavín kameňom Svätého grálu (niektorí však veria, že šlo o smaragd). Svätý grál mal byť drahokamom, ktorý omladzoval a uzdravoval, a práve preto je stotožnený s vltavínom, ktorý oplýva rovnakými vlastnosťami. Podľa legendy potom, čo bol Lucifer zvrhnutý z neba, archanjel Michael udrel do jeho koruny a zapríčinil uvoľnenie a pád veľkého „smaragdu“ z koruny na zem (veľa starovekých príbehov označuje zelené drahokamy ako smaragdy). Svätý grál vraj na vlastné oči videl aj Napoleon, ktorý bol sklamaný, keď si uvedomil, že pohár nie je nič iné ako kus zeleného skla.

Podľa juhočeských legiend musel každý muž, ktorý sa chcel oženiť so svojou pravou láskou, darovať vyvolenej žene vltavín. Drahokam sa stal kameňom lásky a dôkazom citov.

Vltavín a jeho účinky

Ako drahokam spájajúci pozemskú a hviezdnu energiu predstavuje vltavín zdroj prepojenia. Mal by urýchľovať osobný a duchovný rast. Považuje sa dokonca za symbol šťastia, ktorý pomáha svojim nositeľom plniť priania a chrániť ich pred temnými silami. Vltavín prečisťuje myseľ a vraj dokonca spomaľuje starnutie.

Prsteň s vltavínom umožňuje uvedomiť si každú oblasť nášho tela a nájsť rovnováhu a regenerovať. Náramok z moldavitov posilňuje oči a zmierňuje trávacie problémy. Prívesok ozdobený týmto drahokamom pomáha uvoľniť negatívnu energiu a uzdravuje emócie. Otvára cestu ponorenia sa do seba a oslobodzuje od traumy.

Drahokam mixuje zemské prvky s hviezdnym prachom, preto podporuje našu vnímavosť a pozitívnu energiu.

Vltavín nepatrí k tradičným kameňom zodiaku a pretože sa zrodil z hviezd, ovplyvňuje všetky znamenia zverokruhu. Podporuje regeneráciu, sviežosť a znovuzrodenie predovšetkým Vodnárov, Rakov, Kozorožcov a Blížencov.

Najväčší vltavín na svete

Veľké vltavíny sú veľmi vzácne a najväčší bol nájdený pri obci Slavice. Váži 265,5 gramov a má rozmery 100 x 45 x 30 mm.

Zaujímavosti

• Vltavíny obsahujú ložiská hliníka alebo draslíka, malé ložiská železa (menej než 0,4 %) a minimálny obsah vody (do 0,02 %).
• Vltavíny sú jediné európske prirodzene sa vyskytujúce tektity.
• Na Morave objavili vltavíny v roku 1879 a kamene sa tam zrejme dostali pomocou riek. Oproti českým variantom obsahujú viac železa a titánu, preto sú tmavšie.
• Podvodníci nahrádzali práve vltavíny brúseným fľaškovo zeleným sklom.
• Kráľovná Alžbeta II. dostala od švajčiarskej vlády darom šperky, ktoré okrem diamantov a čiernych periel zdobili vltavíny.
• V Českom Krumlove, Českých Budějoviciach a Týne nad Vltavou sa dajú navštíviť múzeá zamerané na vltavíny. Najväčšia zbierka vltavínov sa dá vidieť v Národnom múzeu v Prahe.