10 zaujímavostí o Vianociach

• Všetci určite vieme, že počas Vianoc sa slávi narodenie Ježiša Krista. Presný dátum jeho narodenia nie je známy. To, že týmto dňom bude oficiálne 25. december, určil až v roku 350 pápež Július I. Tento dátum bol vybraný zrejme preto, že sa zhodoval s pohanským sviatkom saturnálií, ktorý sa slávil v antickom Ríme a oslavoval boha Saturna. A práve oslavy saturnálií boli podľa niektorých názorov v kresťanskej dobe pretransformované do oslavy Vianoc.
• Tradičnými vianočnými farbami sú zelená, červená a zlatá. Zelená, zastúpená v podobe stromčeka, imela alebo cezmínu, je symbolom života a znovuzrodenia. Červené bobule cezmínu predstavujú Kristovu krv, červené jablká odkazujú na Adama. A zlatá zastupuje svetlo a hviezdy.
• V koledách a vianočných piesňach sa často spieva o bielych Vianociach. Tých sme v poslednej dobe ale veľa nemali. Predstava bielych Vianoc je do veľkej miery pozostatkom tzv. malej doby ľadovej, ktorá na zemi panovala medzi 16. a 19. storočím a teploty boli v priemere o niekoľko stupňov nižšie.
• Každý jazyk má pre tento sviatok svoje vlastné označenie. Viete ale, ako vzniklo slovo Vianoce? Svoj pôvod má v nemeckom “Weihnachten”, ktorý v preklade znamená svätá noc (weihen – svätiť, Nacht - noc). Slovenský výraz je teda iba čiastočným prekladom, prvá časť slova bola len prispôsobená nášmu jazyku.
• Vo viacerých domácnostiach nechýbajú na vianočnom stromčeku okrem klasických ozdôb i malé čokoládové figúrky zabalené v alobale. Práve k nim sa viaže ďalšia zaujímavosť, ktorá súvisí priamo s našou krajinou - čokoládové figúrky majú totiž československý pôvod. :)
• Súčasťou vianočnej tabule je vyprážaný kapor zo zemiakovým šalátom. Tento pokrm, ale nie je až tak tradičný ako sa mnohí domnievajú. Kapra zaviedla až v 19. storočí vďaka svojej kuchárskej knižke Magdalena Dobromila Rettigová a zemiakový šalát sa k nám dostal až po druhej svetovej vojne z Ruska.
• Prvý vianočný stromček bol podľa dochovaných záznamov ozdobený v roku 1510 v lotyšskej Rige. Odtiaľ sa tento zvyk dostal do nemeckých krajín a ďalej potom i ku nám. Predtým sa tiež stromček v domácnostiach zavesoval hore nohami na strop.
• Jedným z vianočných zvykov je bozk pod imelom. Už v dávnych dobách ľudia imelu prisudzovali magické účinky. Keltskí druidi verili, že do domu prináša šťastie a má liečivú moc. Domácnosť malo ochraňovať pred zlými silami a duchmi a bolo tiež spojované s plodnosťou. Páru, ktorý sa pod ním pobozká, má priniesť šťastie v láske a pomôcť mu ku vytúženým potomkom.
• Na štedrý večer všetky malé deti netrpezlivo očakávajú zacinkanie zvončeka. Kde sa táto tradícia vzala? V pohanských dobách malo zvonenie zvončeka odháňať zlých duchov a démonov. Neskôr sa kostolné zvony používali na oznamovanie významných udalostí, najprv tých negatívnych ako požiar alebo úmrtie, ale potom tiež tých šťastných, ako bola svadba alebo narodenie. Zvonenie zvončeka si tak ľudia začali spojovať s veselými momentmi.
• To, že v Amerike nosí darčeky Santa Claus, nie je žiadnym prekvapením. Zaujímavá je ale história vzniku tejto postavy. Bola inšpirovaná skutočnou historickou osobnosťou svätého Mikuláša, ktorý žil v 4. storočí na území dnešného Turecka a bol známy tým, že dával dary chudobným a tým čo boli v núdzi. Po vyhlásení za svätého sa stal ochrancom detí. V Holandsku získala táto postava meno Sint Nicolaas, v skrátenej verzii Sinter Klaas, čiže ku Santa Clausovi to nemá ďaleko. Sviatok tohto svätca sa na našom území slávil 6. decembra a deti dostávali do topánok malé darčeky. Pôvodne nosila postava svätého Mikuláše modré, zelené alebo biele oblečenie a postupne sa rozširovala i do ďalších krajín. V Amerike potom získala svoju súčasnú podobu vďaka spoločnosti Coca-Cola, ktorá Santa Clausa v 30. rokoch využila vo svojej reklame.