Karátová hmotnosť diamantu (Carat)

„Carat“ alebo karátová hmotnosť je meradlom toho, koľko diamant váži, a označuje sa ako ct. Jeden karát vlastne predstavuje jednu pätinu gramu, teda 200 mg. Karát sa dá ďalej rozdeliť na 100 „bodov“ a jeden bod sa rovná 0,01 ct. To umožňuje veľmi presné meranie na dve desatinné miesta. Klenotník tak môže opísať kameň, ktorý váži menej než 1 ct, a to napr. ako 0,25 ct, alebo 25 bodov. Karátová hmotnosť nad 1 ct sa vyjadruje v karátoch na dve desatinné miesta.

Karátová váha diamantu úzko súvisí s jeho veľkosťou, napriek tomu ide o rozdielne veličiny. Existujú navyše aj ďalšie aspekty, ktoré môžu ovplyvniť okom badateľnú veľkosť kameňa, medzi najdôležitejšie z nich patrí brus (cut) a tvar (shape). Je veľmi pravdepodobné, že okrúhly briliant s hmotnosťou 0,90 ct a s dobrými proporciami sa bude zdať väčší než diamant s celkovou karátovou váhou 1,00 ct. Preto je veľmi dôležité sledovať aj ďalšie kategórie, ktoré sa používajú na určovanie hodnoty a kvality diamantu. Pokiaľ sa na kameň pozeráte iba voľným okom, váš dojem najskôr ovplyvnia jeho proporcie než samotná karátová hmotnosť.

S rastúcimi rozmermi kameňa rastie aj karátová hmotnosť a jeho cena. Prečo? Pretože čím väčší diamant je, tým je aj vzácnejší. Menej než jeden z milióna vyťažených surových kameňov býva dostatočne veľký na to, aby sa z neho vybrúsil jediný kus s 1 ct. V tomto prípade zaplatíte viac nie len celkovo, ale aj v prepočte za jeden karát diamantu.

Na to, ako diamant vyzerá, má vplyv aj jeho tvar. Napríklad potiahnuté dizajny (markíza, ovál) diamant opticky zväčšujú. Napriek tomu aj dva kamene rovnakého tvaru a karátovej hmotnosti sa môžu líšiť ďalšími proporciami. V úvahu sa musí vziať aj hĺbka a rozmery tabule. Hĺbka udávaná v % vyjadruje pomer medzi celkovou hĺbkou kameňa (od tabule po kalet) a jeho priemerom. Preto je také dôležité, aby brúsič dodržal tento koeficient v ideálnom rozmedzí. Rovnako proporcie tabule by sa nemali odchýliť od správneho pomeru. Obe vlastnosti, okrem iného, ovplyvňujú aj brilanciu diamantu. Hlboko brúsený kameň má väčší podiel celkovej karátovej hmotnosti ukrytej v hĺbke pavilónu (má teda vyššiu hĺbku), čo vedie k menšiemu priemeru než pri dokonale vybrúsenom diamante. Diamant s najnižšou hĺbkou bude vyzerať väčší. Vzhľad diamantu a jeho veľkosť sú, okrem toho, tiež ovplyvnené osadením kameňa do šperku.

Karátová hmotnosť a rozmery

Dva diamanty s rovnakou karátovou hmotnosťou môžu na základe svojho tvaru vyzerať rôzne veľké. Napr. 1 ct markízy pôsobí na pohľad väčší než 1 ct briliantu. Z čoho sa v nižšie zobrazenej tabuľke vychádza?

• Približná veľkosť: Vizuálne väčšie tvary (ovál, markíza, hruška a smaragd) sa zdajú väčšie než okrúhle a štvorcové tvary.
• Rozmery (dĺžka x šírka): Meranie zodpovedá vyššie uvedenému tvaru a je typické pre dokonale vybrúsené diamanty s 1 ct. Rozmery hrajú vo vzhľade diamantu významnú rolu. Ľudia si často pletú karátovú váhu s rozmermi diamantu. Je celkom bežné, že 0,5 ct kameň môže mať rozmer 5 mm. Rovnaké číslice potom vedú k zámene oboch veličín. Kameň s veľkosťou 6,35 mm však už môže mať aj 1 ct. Preto si treba zapamätať, že karátová váha nerastie priamoúmerne s jeho rozmermi.
• Koruna (celková plocha v mm2): Táto oblasť vypovedá o skutočnej veľkosti diamantu lícom nahor – rovná sa tomu, čo je z kameňa vidieť pri jeho zasadení do šperku. Aj keď sa koruna oválneho tvaru zdá väčšia než pri srdcovom, plocha sa nemení. Rozdiel teda plynie iba z vnímania a optického klamu. Z porovnania oválu a princeznej zas vyplýva, že prvý zmienený je väčší nie len na pohľad, ale aj v skutočnosti (cca o 10 %). Nejde iba o ilúziu vytvorenú predĺženým tvarom.

Pri výbere diamantu sa vždy musia zohľadniť všetky dôležité parametre, ktorými sú okrem karátovej hmotnosti aj brus, farba, čistota a proporcie. Uvedené vlastnosti vám pomôžu získať lepšiu predstavu o vzhľade osadeného diamantu v šperku. Pokiaľ tieto parametre podrobne preskúmate a overíte si ich, dostanete za svoje peniaze skutočne hodnotný kameň, ktorý splní všetky vaše nároky.

Karátová hmotnosť a cena

Karátová hmotnosť sa často vníma ako najdôležitejší faktor. Pri kúpe kameňa vám iste napadne, že čím väčší, tým lepší. Veď veľkosť kameňa určovala v radoch spoločností spoločenský status a bohatstvo človeka. Navyše na nás pôsobia aj reklamné kampane a chytľavé slogany obchodníkov ako napr. „nechajte sa svoju dámu zamilovať do ct diamantu“ alebo klišé romantických filmov „keby si ma ľúbil, kúpil by si mi väčší diamant“. Pravdou je, že predávajúci vedia, že diamanty predávajú viac, keď dosahujú určitú karátovú váhu a veľkosť. Nie je preto náhoda, že veľa kameňov je na trhu brúsených tak, aby si udržali čo najviac hmotnosti za surového stavu, a to aj na úkor brilancie a krásy.

Ku klasickým mantrám obchodníkov tiež patrí, že čím má diamant väčšiu karátovú hmotnosť, tým je jeho hodnota vyššia. Cena za karát je jedným z najlepších spôsobov ako porovnať náklady na podobné kamene. Pre toto porovnanie treba prepočítať náklady na každý diamant na jeho karátovú hmotnosť. Väčšie kusy sú oveľa vzácnejšie, preto je o ne aj väčší záujem než o menšie diamanty, a majú tiež oveľa vyššiu cenu za karát. Napríklad solitér prsteň s jedno-karátovým diamantom bude takmer vždy drahší než diamantový prsteň zložený z niekoľkých menších kameňov, ich celková hmotnosť je jeden karát.

Zvyčajná hmotnosť diamantov

Na trhu málokedy objavíte vybrúsené kamene s váhou 0,48 alebo 0,99 karátov. Tieto nezaokrúhlené hmotnosti sú vzácne, no ich nákup sa odporúča, pretože sú lacnejšie. Z brúsičskej dielne vychádzajú oveľa častejšie kúsky s váhou 0,70 alebo 1,00 ct ako kompromis kvality brusu, čistoty a množstva odrezkov. Pretože cena kameňa rastie oveľa rýchlejšie než jeho karátová hmotnosť, je výhodné zamerať sa na neobvyklé počty karátov.

Diamant a optické kúzla pri osadení v šperkoch

Prstene

Ako sme si už vyššie ukázali, diamanty s rovnakou karátovou hmotnosťou sa, čo sa veľkosti týka, môžu opticky líšiť. Určitú rolu pri výbere a nastavení kameňa pri osadení do prsteňa hrá aj dĺžka a šírka prstenníka. Diamant sa zdá väčší (rovnako tak aj jeho karátová váha), keď sa nosí zasadený do prsteňa do krapien a keď sa jeho majiteľka chváli dlhšími a štíhlymi prstami. Kratšie a silnejšie prsty rovnako ako lunetové či tlakové osadenia vedú k tomu, že kameň vyzerá na prvý pohľad menší. Ak teda chcete, aby zásnubný prsteň či svadobná obrúčka alebo iný krúžok pôsobil tak, že ho zdobí veľký diamant, dajte si pozor, aby kameň v šperku uchycovalo čo najmenej kovu.

Náušnice, prívesky a náramky

Aj pri týchto klenotoch platia podobné pravidlá. Diamant v kombinácii s väčším množstvom ušľachtilého kovu alebo obklopený ďalšími kamienkami vám bude pripadať menší, než solitér vsadený do krapien doplnený úzkou retiazkou či jemným zapínaním. Jemné a štíhle osadenie má tendenciu opticky zväčšovať a zvýrazňovať vrchol diamantu, zatiaľ čo pri väčšom a pevnom osadení sa môže zdať kameň menší.

História

Pojem karát pochádza z gréckych a arabských výrazov pre karob (plody stromu menom rohovník), „keration“ v gréčtine a „girat“ v arabčine. Do slovenčiny prišiel cez talianske „carato“ a anglické „carat“. Sušené semená často používali obchodníci ako protizávažie na váženie zlata, diamantov, drahých kameňov a periel. Dôvodom pre toto použitie boli ich relevantne ustálená hmotnosť a veľkosť.

Je dôležité si uvedomiť, že termín „karát“ ct sa líši od pojmu „karát“ kt, čo je hodnota používaná pre označenie čistoty zlata.

V časoch rozkvetu byzantskej ríše sa namiesto rohovníkových semien používali na váženie mincí sklenené kamienky, ich hmotnosť 196 mg zodpovedá priemernej váhe karobu. Neskôr sa však prišlo na to, že aj keď semená vyzerajú na prvý pohľad rovnako, ich váha sa v skutočnosti líši, a práve preto sa od ich používania upustilo. Uskutočnilo sa množstvo pokusov o štandardizovanie meraní hmotnosti drahých kameňov, ale až v roku 1907 na štvrtej Generálnej konferencii pre váhy a miery bol „karát“ schválený ako oficiálna metrická jednotka merania pre drahokamy a diamanty. V roku 1913 prijali Spojené štáty americké oficiálne „karát“ ako jednotku merania pre drahé kamene a o rok neskôr ich nasledovala Veľká Británia a zvyšok Európy. Do roku 1930 sa väčšina diamantových a drahokamových priemyselných oblastí dohodla na štandardizovanom meraní, ktoré sa používa dodnes.

Starožitné a viktoriánske šperky

Treba tiež vysvetliť, ako sa štandardizácia karátovej váhy týka viktoriánskych a ďalších starožitných šperkov. Pri šperkoch vyrobených pred rokom 1913 môže byť ich uvedená karátová váha nepresná a kameň môže byť pri porovnaní s modernými hodnotami, buď menší, alebo väčší. Viktoriánske a starožitné šperky všeobecne vynikajú vyššou hodnotou, ale pri kúpe takého šperku s diamantom, by mal byť kameň pre istotu odborne posúdený a zmeraný.

Hodnotenie diamantov je pomerne nový fenomén

Až do 50. rokov 20. storočia, kedy vystúpil GIA so štandardizovaným evaluačným systémom, sa diamanty hodnotili inak. Trebárs v 18. storočí boli pomerne bežné kamene vo farbe zo spodnej časti stupnice D–Z. Rovnako moderné spôsoby brúsenia neexistovali a technologicky zvládnuteľné brusy nedokázali natoľko dobre podčiarknuť brilanciu najtvrdšieho nerastu.

Diamanty bez certifikátu

Dnes si nedokážete predstaviť kúpu diamantu bez certifikátu. Pri starožitných a viktoriánskych šperkoch však väčšinou získate dokument popisujúci ich kameň iba v prípade, keď si necháte klenot a diamant oceniť v renomovanom laboratóriu.

Opotrebovanie šperku

Starožitné a viktoriánske šperky vykazujú drobné poškodenia spôsobené nosením. Majitelia si ich pravdepodobne v rámci rodiny predávali z generácie na generáciu. Práve tieto jemné nedokonalosti sa dajú chápať aj ako dôkaz pravosti. Pozor však na prílišné opotrebovanie a uvoľnenie kameňa.

Zdroje: 4cs.gia.edu, lumeradiamonds.com, yourdiamondteacher.com, beyond4cs.com, diamonds.pro