Symbolika a dejiny svadobných obrúčok

„Šťastie je skutočné len vtedy, keď ho máte s kým zdieľať.“ Jon Krakauer

Jedinečný deň, magický okamih patriaci slovíčku „ÁNO“ a originálne prstene vyrobené podľa vašich predstáv tak, aby vás dokonale popísali a doplňovali. Svadobné obrúčky nielenže pečatia vašu vzájomnú oddanosť, ale ukrývajú v sebe aj istú hlbokú symboliku.

Našli ste svoje šťastie. Objavili ste človeka, vedľa ktorého chcete večer zaspávať, s ktorým sa túžite ráno prebúdzať, ktorý bude dobrým rodičom pre vaše deti a podrží vás v každej životnej situácii, teda v dobrom aj v zlom. Veľký sen o láske sa splnil a vy plánujete to najkrajšie vyvrcholenie partnerského života – svadbu. Gratulujeme!

Dôležitou súčasťou svadobného obradu sú aj svadobné obrúčky, ktoré si páry vymieňajú pri manželskom sľube. Proces ich výberu prezradí mnohé aj o vašom vzťahu – o tom, ako ste schopní sa dohodnúť, doplňovať sa a komunikovať pri výbere symbolov vašej lásky. Nie každý však presne vie, čo a kde hľadať. A práve preto sme tu my. Veríme v lásku a chceme vám s voľbou dokonalých svadobných prsteňov pomôcť. Prečítajte si nášho sprievodcu, ktorý vám ako ľahký vánok pošepká, aké prstienky by vás mali sprevádzať životom. Či už si vyberiete klasické hladké krúžky, dokonale zladenú dvojicu eternity prstienka a jednoduché obrúčky alebo napríklad nevšedné svadobné prstene z kombinovaného zlata, vyberajte s láskou a pamätajte, že šperky sú na celý život.

Ak sa o tomto symbole večnej lásky a manželského zväzku chcete dozvedieť viac, čítajte ďalej. Pripravili sme pre vás krátky exkurz do histórie, v ktorom odhalíme všetky tajomstvá, ktoré v sebe svadobné prstene skrývajú. Dozviete sa aj radu ďalších zaujímavostí, ktoré sa s týmito šperkami spájajú.

Čriepky z histórie

Predstava páru vymieňajúceho si svadobné prstienky počas svadobného obradu sa k tejto tradícii viaže snáď od nepamäti. Krúžok na určitom prste naznačuje, že jeho nositeľka je vydatá a nositeľ ženatý. Aké však bude vaše prekvapenie, až sa nižšie dočítate, že ceremónia výmeny prsteňov medzi partnermi, ktorá dnes neodmysliteľne patrí k západnému svetu, pochádza až z 20. storočia? Avšak odôvodnenie a pôvod odovzdávania prsteňa, ktorý symbolizuje sobáš, sľub vernosti a spojenie sŕdc, možno hľadať už pred tisíckami rokov. Tento prastarý svadobný zvyk sa v priebehu storočí a naprieč kultúrami menil, a preto jeho prvopočiatok leží zahalený hmlou tajomstva.

Na návšteve v starovekom Egypte: prsteň ako symbol nekonečna

Dávni Egypťania vraj pri svadobnom obrade využívali prstienky už okolo roku 3 000 pred n. l. Krúžok splietali z rákosia alebo konope, ktoré rástli okolo životodarného Nílu. Kruh ako symbol večnosti však nevyužívali len obyvatelia z delty tejto rieky, ale aj ďalšie staroveké kultúry. Manžel prevliekol svojej žene prstenník otvorom prsteňa, ktorý mal predstavovať vstup do spoločnej budúcnosti. Ani voľba prsta, ktorý tento prsteň ponesie, nebola náhodná – práve ním vraj prechádza žila spojená priamo so srdcom. Nasadením prstienka muž svojej vyvolenej vložil dôveru v jej schopnosť starať sa o spoločný dom.

Ľahko zničiteľné rákosové krúžky čoskoro nahradili obrúčky vyrezávané z kostí, kože alebo slonoviny.

Svadobný plánovač

Majte svadobné prípravy pod kontrolou

Plánovanie svadby nie je jednoduchá vec. Aby sme vám všetko čo najviac uľahčili, pripravili sme pre vás podrobný svadobný plánovač, v ktorom vás prevedieme celými prípravami krok za krokom. S ním vás budú prípravy svadobného dňa baviť a budete mať istotu, že na nič dôležité nezabudnete.

Prezrieť

Staroveký Rím: nevestu za prsteň

Ani Rimania sa tradícii svadobné obrúčky nevyhli, šperk však často odovzdával ženích nevestinmu otcovi a slúžil ako symbolická platba za kupovanú manželku. V 2. storočí pred n. l. rímski manželia venovali hodnotné obrúčky z drahého kovu ako odznak dôvery: muž žene veril, že sa dobre postará o jeho cenný majetok. Z týchto časov pochádza aj prvé vyrývanie odkazov na prstienky.

Prstene mohli byť nosené na každom prste, napriek tomu Rimania aj Gréci uprednostňovali štvrtý prst ľavej ruky, lebo aj oni verili v jeho priame spojenie so srdcom.

Zo židovských tradícií: nenositeľný svadobný prsteň

Židia nosievali svadobnú obrúčku na prostredníku alebo palci, dnes ale dávajú prednosť skôr ukazováku. V staroveku pri svadbách využívali zvláštné obrúčky tvarované ako strecha židovského chrámu, ktoré boli tak veľké a neforemné, že sa nedali nosiť obvyklým spôsobom. Častokrát ich vlastnila synagóga a na židovskú svadbu ich len zapožičiavali, lebo boli potrebné iba po určitú časť obradu. Existujú aj legendy, že tieto prstene sa na svadbách používali k pridržovaniu myrtových vetiev.

Kresťania: i prijali sme pohanskú tradíciu

Dlhé stáročia vnímali kresťania odovzdanie svadobného prsteňa ako pohanskú tradíciu. Svoj názor zmenili až v 2. polovici 9. storočia, kedy cirkev začala oslavovať oficiálné sobáše. Podľa zvyku mal ženích po slovách „Týmto prsteňom si ťa beriem za ženu“ navliecť obrúčku na prst a pokračovať vetou „Toto zlato a striebro ti dávam“ a vložiť neveste do dlane mince. V stredoveku nebolo manželstvo nutne spojením dvoch milujúcich sa duší, ale zmluvou medzi rodinami a spôsobom, ako zabezpečiť ekonomickú sebestačnosť mladého páru.

Romantická renesancia: keď dvoje sa v jedno spojí

Z romantického Francúzska pochádza tzv. Gimmel prstienok tvorený dvoma prepletenými krúžkami – jedným pre nevestu, druhým pre ženícha. Jednotlivé časti snúbenci nosili až do svadby, keď muž svojej vyvolenej odovzdal svoju polovicu a jeho žena po obrade nosila spojený šperk. Dva kruhy sa stali jedným, rovnako ako partneri vstupujúci do manželstva.

Írske Claddagh prstene

Niektoré pramene tvrdia, že Claddagh prstienky, ktoré tvoria spojené dlane držiace korunované srdce, sa datujú až do čias rímskych. Dôkazy o nich však spadajú až do stredoveku a renesancie, kedy sa začali využívať ako zásnubné a svadobné krúžky – v závislosti od toho, na ktorom prste zrovna sú a akým smerom ukazuje korunka (v prípade sobáša ku špičke ľavého prstenníku).

20. storočie: rozmach pánskych svadobných prsteňov

Až do 40. rokov 20. storočia páni svadobné prstienky nenosili. Až vojnové časy ich pri bojoch v zámorí a ďaleko od domova prinútili navliecť na prst krúžok ako demonštráciu spomienok na manželku a odhodlanie vrátiť sa k nej. Po 2. svetovej vojne sa dôkaz lásky premenil v tradíciu.

Symbolika svadobných prsteňov

Svadobná obrúčka vstúpila do sveta manželstva ako symbol vlastníctva: muž si označil ženu a dal tak ostatným na prvý pohľad najavo, že je jeho. Postupne sa z obrúčky stal znak domova, v ktorom bude nevesta tráviť všetok čas a bude tak vylúčená z verejného života. Až v 11. storočí získava krúžok dnešný význam vernosti (najprv samozrejme predovšetkým tej manželkinej). Navlieknutie prsteňov pri obrade po celé stáročia znamená spojenie partnerov a dôkaz lásky, večnej a nekončiacej, a rovnako tak ochrany, ktorú muž žene poskytuje.

Prsteň ako nekončiaci kruh

Tvar svadobného prsteňa predstavuje nezlomiteľný sľub a záväzok. Krúžok nemá začiatok ani koniec rovnako ako manželstvo. V túto filozofiu verila aj celá rada starovekých kultúr. Väčšina náboženstiev považuje sobáš za „polku viery“. Niektorí historici sa dokonca domnievajú, že svadobný prsteň tvoria dve polovice, ktoré sa spájajú v nerozlučný celok. Uzatvorením kruhu muž pečatí aj svoju vieru.

Kruh je považovaný za archetyp nielen pre nekonečno, ale aj pre celistvosť a návrat domov. Ako taký vypovedá o nebeskej klenbe, opakujúcich sa ročných obdobiach plných cyklických rituálov a osláv.

Prsteň ako puto, ktoré zväzuje dušu s telom

Najstaršie svadobné obrúčky sa vraj umiestňovali okolo končatín, nie na prst. Vzhľadom na to, že v dávnych dobách bola úmrtnosť vysoká, ľudia verili, že duša môže z tela len tak vytiecť a ukončiť život. Vo svojej poverčivosti hľadali spôsob, ako zachovať dušu nedotknutú. Manželia preto svojim novomanželkám oväzovali členky a zápästia spletenými vetvičkami a trávou. Dúfali, že tak predĺžia ich život.

Prsteň ako symbol vlastníctva

Na základe tradícií muži navliekali ženám prstene na ľavú ruku a dokazovali tak, že dotyčná im patrí. Ľavá strana sa vždy považovala za slabšiu ako tá pravá a symbolizovala tak podriadenosť manželky manželovi.

Prsteň ako magický symbol

Krúžky vynikajú hlboko zakoreneným magickým významom a prelínajú sa desiatkami starých ľudových príbehov. Prstienky v nich spravidla majú moc ochrániť nositeľa pred zaklínadlami a kúzlami. Dnes pri klasických svadobných obradoch svadobné obrúčky požehná kňaz, a tak pokračuje v tradícii, ktorá im prisúdila ochranný aspekt.

Svadobné prstene zachytávajú celý rad slávnostných, symbolických a spoločenských prvkov manželstva. Uchovávajú mnoho významov a nesú v sebe trvalú a neustálu pripomienku posvätného zväzku. Staroveké, napriek tomu moderné, ponorené do tradícií a tajomstiev, napriek tomu takmer univerzálne zrozumiteľné: také sú svadobné krúžky, ktoré v sebe v jedinom rezonujúcom symbole spájajú klenotníkovo umenie, snúbeneckú úctu a pôvab lásky a partnerstva.

Zaujímavosti

1. Ranné východoázijské kultúry používali obrúčky ako pečať právnej zmluvy. Bežné u nich boli krúžky tvorené niekoľkými dielikmi, ktoré bolo veľmi náročné nasadzovať a skladať. Pri stiahnutí z prsta sa prstienok zvyčajne rozpadol a manžel tak poznal, či pani svadobný krúžok počas jeho neprítomnosti odložila.
2. Viktoriánske Anglicko spopularizovalo svadobné prstene v podobe hada. Inšpirovalo sa totiž zásnubným prsteňom, ktorý daroval kráľovnej Viktórii jej milovaný manžel Albert. Had stočený do kruhu navyše symbolizoval večnosť.
3. Svadobné prstene sa nepoužívajú pri tradičných indických a moslimských svadbách, hoci v týchto kultúrach sú veľmi rozšírené zásnubné krúžky. Indické nevesty pri svadobnom obrade dostanú náhrdelník so zlatým príveskom a prepracované strieborné prstienky na prsty na nohách, ktoré značia ich rodinný stav.
4. Archeológovia našli dôkaz o svadobných prsteňoch u starovekých Egypťanov v hieroglyfických nápisoch.
5. V stredovekej Európe zahŕňal svadobný obrad navlečenie obrúčky na nevestin ukazovák, prostredník a prstenník. Symbolicky sa tak vzdával hold Svätej trojici.
6. Materiál na výrobu obrúčky vždy závisel od dostupnosti a ceny. Dnes hrajú prím predovšetkým zlaté svadobné obrúčky a platinové svadobné obrúčky. Niektorí ľudia si však volia aj netradičné alternatívy, ako je titán alebo tetovanie.
7. Rimania začali ako prví personalizovať svadobné prstene. Túto tradíciu od nich prevzali Byzantínci. Stredoveké prstienky boli najčastejšie zdobené vyrytými podobizňami alebo figúrami snúbencov. Príchod raného kresťanstva so sebou priniesol vyobrazenie Ježiša alebo kríža medzi tých, ktorých sobáš mal požehnať. Dnes si snúbenci na svadobné obrúčky najčastejšie nechávajú vyryť dátum svadby, prípadne svoje mená.
8. Hoci platí, že nosenie svadobných obrúčok oboma manželmi sa masovo rozšírilo až po 2. svetovej vojne, je nutné podotknúť, že ako prvá s obradom, pri ktorom si snúbenci vymenia svadobné krúžky, prišla grécka ortodoxná cirkev na začiatku 14. storočia.
9. Rovnako ako v starovekých kultúrach bolo aj v stredoveku navlečenie svadobného prsteňa na nevestin prst chápané ako uznanie vlády muža nad ženou.