Ako staré sú diamanty?

Trblietavé diamanty sú známe ako najtvrdšie nerasty na zemi. Vďaka svojím jedinečným vlastnostiam a nenapodobniteľnej kráse sú používané v šperkárstve, ale tiež v priemysle ako brúsny materiál, ktorý dokáže rozrezať takmer čokoľvek. Diamanty sa utvárali hlboko pod povrchom zeme, v hĺbke približne 200 km a to za vysokého tlaku i teploty, čo dokázalo premeniť čierny uhlík v krásne trblietavé drahokamy. Ako sú ale tieto vzácne kamene staré?

V Južnej Afrike, v najvýznamnejšom nálezisku diamantov, prebehli v posledných rokoch výskumy zaoberajúce sa práve otázkou veku týchto vzácnych kameňov. Vedecké štúdie ukázali, že v histórii vzniku diamantov existujú celkom tri významné obdobia. Najstaršie diamanty sú približne 3,3 miliárd rokov staré a utvárali sa na začiatku vzniku našej planéty. Ďalšia vlna utvárania diamantov prebiehala zhruba pred 2,9 miliardami rokov, čo bolo zistené na základe mnohých inklúzií vo vnútri diamantoch z tohto obdobia. Tieto vnútorné nečistoty sú väčšinou zvyšky hornín a pozostatky živočíchov a rastlín tejto doby.

Najmladšie diamanty sú staré “len” 1,2 miliardy rokov. Avšak môžeme objaviť i diamanty, ktoré vznikli iba pred 100 miliónmi rokov, čo je ale stále o mnoho rokov skôr, než sa zrodil človek. Výskumy taktiež preukázali, že žiadne ďalšie diamanty na našej planéte týmto pôvodným spôsobom už nevznikajú. Je to kvôli zmene podmienok na Zemi, ktorej jadro malo v minulosti omnoho vyššiu teplotu a i skladba hornín vo vnútre jadra bola odlišná. Z tohto dôvodu dochádza ku neustálemu úbytku nálezísk diamantov.

Diamanty z vesmíru

To nás samozrejme privádza k ďalšej otázke: pokiaľ sa zásoby diamantov na našej planéte míňajú, môžeme diamanty získať na iných planétach? Ako ukázali dosiaľ absolvované lety do vesmíru a nálezy z ďalších planét, Zem nie je jedinou planétou, ktorá má vhodné podmienky na výskyt a tvorbu diamantov. Vedci dokonca špekulujú o náleziskách vzácneho kameňa na Mesiaci, hoci obsah uhlíku v hornine je tu približne desaťkrát menší než na Zemi. Avšak diamanty môžu byť uschované vo vrstvách pod povrchom Mesiaca, ktorý ešte nebol dostatočne preskúmaný.

Niektoré prieskumy poukazujú na možné nálezy diamantov na Neptúne a Uráne. Tieto planéty obsahujú vysoký podiel metánu, ktorý obsahuje uhlík. Ako ukázali vedecké experimenty, laserové lúče namierené na stlačený tekutý metán môžu vytvárať diamantový prach. Podľa odhadov sú obe planéty približne z 15 % tvorené metánom a atmosférou plnou vodíku a hélia. Pod povrchom planét sa môže metán teoreticky pretvárať na diamanty.

S ďalším zaujímavým objavom prišiel Smithsonianský vedecký inštitút, ktorý objavil hviezdu tvorenú kryštalickým uhlíkom, teda diamantom. Tento obrí “diamant” sa nachádza približne 50 svetelných rokov od našej planéty. Hviezda má zhruba 4 000 km v priemere a váži asi 10 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 ct, čo je už poriadny diamant. K podrobnej analýze takého kameňa by ste potrebovali lupu o veľkosti Slnka. Mimochodom, približne za 5 miliárd rokov Slnko vyhasne a chemickým procesom sa z neho stane tiež obrovský diamant!

Späť na Zem

Ako bolo povedané vyššie, vesmír je plný diamantov. Ako to ale vyzerá s diamantmi na našej planéte? Úprimne, vôbec nie ružovo. Posledná diamantová baňa bola objavená pred viac než 15 rokmi a zásoby tohto vzácneho kameňa sa pomaly zmenšujú. Na druhej strane stále sú intenzívne vymýšľané ďalšie a ďalšie spôsoby efektívnej ťažby týchto nerastov, ktoré by mohli napomôcť objaveniu ďalších nálezísk. Nezabudnite tiež na laboratórne vytvárané diamanty, ktoré by sme jednoduchým ľudským okom od tých prírodných len ťažko rozoznali!

Zdroj: indianapublicmedia.org Zdroje obrázkov: en.wikipedia.org, primestyle.com