Každá je iná, každá je silná:
Spoznajte inšpiratívny príbeh Anetky

Mesiac október alebo #pinktober je mesiacom prevencie a boja proti rakovine pŕs, s ktorou sa spája aj strata vlasov. Spojili sme sa s inšpiratívnymi ženami, ktoré nám zdieľali svoj osobný príbeh s ochorením. Každý je iný, no majú niečo spoločné – nesú v sebe silu, pocit oslobodenia a sebaprijatia.

Príbeh Anetky je plný emócií. V tých najťažších chvíľach ju podporila nielen jej milovaná rodina, priateľ a domáci miláčikovia, ale aj jej kamaráti z hokejového tímu. „Vďaka chlapcom som sa pri holení hlavy smiala,“ hovorí. Jej slová nám približujú, aký krehký môže život byť a ako si treba vážiť maličkosti.

Ako sa to celé začalo

• Ako a kedy sa začal tvoj príbeh s ochorením?

„Môj príbeh sa začal minulý rok o takomto čase (jeseň 2022), kedy som mala „svoje dni“ a ľavé prso ma bolelo nejak viac a zvláštne. Tak som ho prehmatávala a nahmatala som hrčku, ktorá potom po skončení (počas 14 dní) zmizla. Tak som nad tým mávla rukou, ale ďalšie 3 mesiace sa zjavenie a zmiznutie hrčky opakovalo. K doktorom som si trúfla ísť až v januári, kedy mi na gynekológii povedali, že to môže byť len zdurená mliečna žľaza, nech počkám 14 dní po mojich dňoch. No hrčka opäť zmizla, ale pre vlastný pokoj som si vyžiadala termín vyšetrenia. Vo februári prebehlo sono, kde sa pani doktorke niečo nezdalo, pozvala si ma na biopsiu. Nasledujúcich 14 dní som sa snažila upokojovať, že to bolo len kontrolné a že to bude v poriadku. Dňa 22. 2. 2023 sa mi otočil život hore nohami, keď som si vypočula od pána doktora „máte Triple negatívny karcinóm prsa“. A od nasledujúceho dňa sa začalo lietanie po lekároch. V mojom prípade prebehla najskôr operácia, pretože môj nález bol ešte menší, nasledovala chemoterapia, ktorú som ukončila v septembri. A teraz čakám, čo bude ďalej, či budem podstupovať ožarovanie alebo odobratie prsníka. Pretože, aby toho všetkého nebolo málo, potvrdila sa u mňa genetická mutácia BRCA1.“

• Mala si tušenie, že sa niečo deje?

„Nie, po tom, čo som vyčítala na internete (to, prosím, nikto nerobte!), že sa nemá panikáriť, že rakovina nebolí, že sa to spozná podľa uvedených príkladov atď. ... som bola pokojná. Pretože som žiaden z príznakov nemala.“

• Ako sa na ochorenie prišlo? Bola to náhoda alebo sa hľadala konkrétna príčina problémov?

„Bola to (sakra veľká) náhoda.“

Liečba ako cesta k uzdraveniu

• Liečba berie i dáva. Čo vzala a dala tebe?

„Nemôžem povedať, že by mi liečba niečo konkrétne vzala, vzala mi akurát energiu, čo je asi pochopiteľné. A pridala mi pár kíl. Ale inak mi dala veľa dobrého. Hlavne nových priateľov. A uvedomenie, aby som si vážila maličkostí, ktoré som brala ako samozrejmosť.“

• Strata vlasov je citlivou záležitosťou, hlavne pre ženy, mladé dievčatá. Je to to prvé, čo okolie vidí a vníma. Ako si to vnímala ty a tvoji najbližší?

„Samozrejme, že som z toho bola nesvoja, to bolo prvé, čo mi napadlo, že prídem o vlasy. Ale od momentu diagnózy do chemoterapie ubehli 2 mesiac, a ja som sa s tým za ten čas dokázala vyrovnať. Potom som sa dokonca aj tešila, že budem mať veľa parochní v rôznych farbách. Po 14 dňoch od prvej chemoterapie som začala vyčesávať každým dňom viac a viac vlasov. A došlo mi, že nastal deň D. Ešte pred chemoterapiou som navrhla hokejovému tímu, ktorý fotím, či z toho neurobíme video, ktoré by mohlo pomôcť s prevenciou. Nakoniec to holenie hlavy bola sranda. :) Veľmi mi pomohla aj Kačka Furch, ktorá svoju plešinku vystavovala. Tak som sa aj ja rozhodla, že to nebudem nijako skrývať. V obchodoch si všímam, ako na mňa ľudia pokukujú, hlavne teda deti, ale nijako ma to netrápi. Keď má človek zlomenú nohu, tak musí tiež chodiť s barlami. Proste to k tej chorobe patrí. Moji najbližší to vnímali tak, že síce prídem o svoju leviu hrivu, ale (snáď) to bude za cenu zdravia. Dokonca sme si z toho s mojím malým synovcom robili srandu, komu narastú vlasy skôr. No vyhral. :) A teraz mi pri každej návšteve ráta, koľko nových vlasov mi narástlo. Som ako Rákosníček, na hlave mi trčí pár „vláskov“.“

• Ako sa dnes na stratu vlasov pozeráš?

„No vždy som v lete nadávala, aké mi je teplo, že by som bola najradšej holohlavá. Tak som si to tento rok vyskúšala. :)“

• Liečba veľmi zasahuje aj psychiku. Máš nejaký rituál, návyk, „barličku“, ktorá ťa po psychickej stránke posilňuje v ťažkom období?

„Pre mňa bola asi najdôležitejšia ľudská a zvieracia podpora. Najviac mi pomáhal priateľ a naše rodiny, ktorí sa o mňa kráľovsky starali, keď mi bolo najhoršie. A tiež pár mojich najbližších priateľov, ktorí mi nonstop volali, písali a navštevovali ma. Kolegovia v práci, ktorí mi umožnili pracovať z domova a podržali ma. A potom tie zvieratká, som dievča z dediny, takže psíkovia, mačičky, ovečky a kozy, všetky nemé tváre, ktoré síce nič nepovedia, ale spoznajú, keď je človeku smutno.“

Prevencia a jej rola v bojoch nielen s rakovinou

• Keby si svojmu mladšiemu ja mohla niečo odkázať, čo by to bolo?

„Napriek tomu, že sa u nás v rodine u nikoho rakovina nevyskytla, by som povedala: „Aneta, nekašli na prevenciu!“ Určite by som sa o rakovinu zaujímala dôkladnejšie, chodila by som na sona/mamografy a vedela by som, že sa dá veľa predpovedať aj z krvi, napr. genetických testov. Nechala by som si vyšetriť genetiku a nechala by som si preventívne odobrať prsia (ako to urobila Angelina Jolie). Ale to je, čo by bolo, keby.“

• Vieme, že prevencia môže byť kľúčovou pre úspešné vyliečenie ochorenia. Ako to vidíš ty?

„Prevencia je dôležitá pri všetkom, nielen v prípade rakoviny. Väčšina ľudí chodí na také tie bežné preventívne prehliadky – zubné, očné, ... Ale na ostatné súčiastky svojho tela sa dostane väčšinou, až keď je nejaký problém.“

• Štatistiky hovoria jednoznačne v prospech prevencie. V čom myslíš, že je problém? Prečo sa prevencia tak zanedbáva?

„Keď sa bavím so známymi o zdraví, tak by som povedala, že sú dve výhovorky, s ktorými sa často stretávam: „Nemám čas lietať po lekároch.“ a „Mne nič nie je, som zdravý/á.“ No keď už má človek nejaké podozrenie alebo ho niečo bolí, tak začne googliť a dostane strach, čo sa od lekárov dozvie.“

Kolekcia k Novému háru

• V Eppi podporujeme okrem iných aj Nové háro – projekt, ktorý dodáva parochne onkologickým pacientom do 25 rokov. Ako tento projekt vnímaš?

„Vnímam to tak, že každá podpora týchto organizácií je potrebná a dôležitá. Projekt Nové háro som podrobne zmapovala. A je to veľmi pekné. Pri porovnaní svojho 15-ročného ja a súčasného ja, by som vtedy stratu vlasov niesla oveľa horšie. V tridsiatych rokoch na to pozerá človek trochu inak, nesie to horšie, ale nepovažujete tie vlasy za to podstatné.“

• Možno s oslovením alebo žiadosťou v tejto chvíli onko pacienti váhajú. Možno sa hanbia. Čo by si im odkázala?

„Nie je sa za čo hanbiť, pretože sa v živote občas stanú veci, ktoré sa nedajú ovplyvniť. Dôležité je o tom hovoriť. Z mojej skúsenosti môžem povedať, že som veľmi rada, že som sa nebála/nehanbila a hovorila/písala som si o tom aj s cudzími ľuďmi. S čím viac ľuďmi, ktorí si niečím podobným prešli, sa stretnete alebo len píšete, tým menej si budete pripadať ako exot. A veľmi sa vám uľaví.“

• Je pre teba dôležitá podpora akéhokoľvek projektu/spolku/organizácie?

„Určite, hneď po spamätaní sa z mojej diagnózy, som sa spojila s organizáciou FUCK CANCER. Niežeby som si nevedela rady, ale organizáciu vytvorili ľudia, ktorí si tým prešli. A predtým som si neuvedomovala, ako veľmi je prevencia dôležitá. Snažím sa teda organizácii FUCK CANCER trošku pomáhať – pretože slovo rakovina by nemalo byť tabu.“

Na záver prianie druhým

• Keby si mala jedno prianie, ktoré by si mohla venovať druhým. Čo by to bolo?

„Priala by som si, aby všetci boli šťastní – čo pre každého znamená niečo iné. Aby sa nenaháňali za kariérou ani peniazmi a ničím a nikým sa nestresovali. Pretože za peniaze si človek zdravie nekúpi. Aby o svojich starostiach hovorili a nedržali to v sebe. A hlavne, aby všetci mali také šťastie ako ja a robili, čo ich baví a mali okolo seba len úžasných ľudí.“

Chcem darovať nové háro