Každá je iná, každá je silná:
Spoznajte inšpiratívny príbeh Katky

Mesiac október alebo #pinktober je mesiacom prevencie a boja proti rakovine pŕs, s ktorou sa spája aj strata vlasov. Spojili sme sa s inšpiratívnymi ženami, ktoré nám zdieľali svoj osobný príbeh s ochorením. Každý je iný, no majú niečo spoločné – nesú v sebe silu, pocit oslobodenia a sebaprijatia.

Katka je mamičkou, podnikateľkou a ženou, ktorá otvorenie zdieľa svoju skúsenosť s onkologickým ochorením. V rozhovore nám citlivo rozpráva o strate vlasov aj o tom, aké dôležité je dať seba na prvé miesto a nebáť sa požiadať o pomoc nielen svojich blízkych, ale aj psychologických odborníkov.

Ako sa to celé začalo

• Ako a kedy sa začal tvoj príbeh s ochorením? Mala si tušenie, že sa niečo deje?

„Môj príbeh sa začal vlani na jeseň. Bol 7. október a ja som si po celom dni konečne sadla na gauč a chcela som si vyložiť nohy a chvíľu predtým, ako pôjdem spať, si pozrieť niečo v televízii. Potrebovala som si poškriabať podpazušie a v ten moment, ako moja ruka zašla smerom k podpazušiu, som zacítila v prsníku hrčku. Bola to absolútna náhoda. Pred nahmataním hrčky som nemala žiadne tušenie, až neskôr som si začala uvedomovať, že mi telo zrejme vysielalo signály – začal sa mi robiť ekzém po tele aj okolo očí, praskali mi kútiky úst, atp.“

Liečba ako cesta k uzdraveniu

• Liečba berie i dáva. Čo vzala a dala tebe?

„Liečba je dlhý proces, pri ktorom, ak žena chce a vie čítať medzi riadkami, tak má veľa času na to, aby si prešla svoj doterajší život, poučila sa z chýb a so skončením diagnózy dokázala začať nový život, oveľa lepší než ten, ktorý žila dovtedy. Bez chýb a ľudí, ktorí nie sú ani z mikro percenta prínosom, a hlavne v súlade sama so sebou a svojimi potrebami. Mne táto cesta otvorila oči, zrazu viem, ako veľa vecí, ktoré som doteraz riešila, sú len malicherné blbosti a veľa ľudí je lepšie odstrániť, pretože z vás len vysávajú energiu. Počas tejto cesty sa objaví veľa nových príležitostí a nových priateľov. Uvedomila som si, že aj ja som dôležitá a začala som sa viac venovať sebe. Ale je len na každej žene, čo dokáže s touto príležitosťou spraviť.“

• Strata vlasov je citlivou záležitosťou, hlavne pre ženy, mladé dievčatá. Je to to prvé, čo okolie vidí a vníma. Ako si to vnímala ty a tvoji najbližší?

„Strata vlasov pre mňa bola citlivou témou, ako pre každú ženu. Nie je to nič príjemného a človek si to nevie spočiatku predstaviť, aký je to vlastne pocit, mať namiesto vlasov len holú kožu. Oholenie hlavy som brala ako jeden z míľnikov, ktorý je na tejto ceste nutný. Keď ten moment prišiel, tak sa mi potom obrovsky uľavilo, že to mám za sebou a vlastne som sa s tým vnútorne vyrovnala. Podľa mňa to moji najbližší mali podobne, čakali na ten moment a potom boli šťastní so mnou, pretože vedeli, že ja sama som so sebou spokojná.“

• Ako sa dnes na stratu vlasov pozeráš?

„Nič by som na pocitoch, ktoré som mala pred stratou vlasov, nemenila a nezľahčovala tento moment. Je to naozaj obrovský krok, ktorý z normálne vyzerajúceho človeka urobí na prvý pohľad onkologického pacienta, pretože sa strata vlasov viac-menej stále spája s onkologickým ochorením. A človek zrazu do sveta nedobrovoľne kričí – tak som tu, mám rakovinu. Zrazu to na vás okolie vidí a vy riešite úplne nové situácie.“

• Liečba veľmi zasahuje aj psychiku. Máš nejaký rituál, návyk, „barličku“, ktorá ťa po psychickej stránke posilňuje v ťažkom období?

„Ja som spočiatku spolupracovala s mentálnym koučom a všetkým by som odporučila, aby si našli akúkoľvek psychologickú pomoc. Diagnózou bola zasiahnutá celá naša rodina a len vďaka tomu, že ja som mohla byť silná, tak moja rodina všetko vzala veľmi dobre a celú situáciu mala šancu dobre spracovať a správať sa ku mne tak, ako som si priala. Denne používam niekoľko mentálnych techník, ktoré mi môj kouč ukázal.“

Prevencia a jej rola v bojoch nielen s rakovinou

• Keby si svojmu mladšiemu ja mohla niečo odkázať, čo by to bolo?

„Nestresuj sa, nerieš, nevnímaj, neprežívaj tak veľmi a povedz, čo máš na srdci. Nedá sa každému vyhovieť, byť s každým človekom za dobre a mať všetko dokonalé. To som si mala uvedomiť už skôr.“

• Vieme, že prevencia môže byť kľúčovou pre úspešné vyliečenie ochorenia. Ako to vidíš ty?

„Prevencia je určite dôležitá! Ak človek vie, že jeho život je plný stresu a napätia, tak potom jedine prevencia mu môže pomôcť odhaliť problém včas. Ľudia by sa mali viac naučiť vnímať svoje telo a nebrať ho stále ako stroj, ktorý je nerozbitný.“

• Štatistiky hovoria jednoznačne v prospech prevencie. V čom myslíš, že je problém? Prečo sa prevencia tak zanedbáva?

„Z môjho pohľadu sa ľudia boja výsledku. Rdašej nepôjdu na preventívnu prehliadku, pretože by im mohli lekári niečo zistiť alebo jednoducho nemajú čas. S tým som sa počas mojej cesty tiež stretla – ľudia chorobu včas neriešia, pretože nemajú čas.“

Kolekcia k Novému háru

• V Eppi podporujeme okrem iných aj Nové háro – projekt, ktorý dodáva parochne onkologickým pacientom do 25 rokov. Ako tento projekt vnímaš?

„Ja som parochňu nenosila, nedokázala som si sama seba s parochňou predstaviť a ani tá predstava mi nebola príjemná. Som športový typ a nevadilo mi nosiť čiapky alebo chodiť medzi ľuďmi holohlavá. Preto som o projekte Nové háro pred spustením kampane s Eppi nepočula. Určite tento projekt vnímam veľmi pozitívne a je skvelé, že sú ľudia, ktorí pomáhajú pacientom v ťažkej životnej situácii cítiť sa aspoň o trošku lepšie. A tým viac, keď v prípade Nového hára ide o detských pacientov.“

• Možno s oslovením alebo žiadosťou v tejto chvíli onko pacienti váhajú. Možno sa hanbia. Čo by si im odkázala?

„Ja som si počas celej diagnózy hovorila, že teraz je ten správny čas, aby sa ostatní starali a zaujímali o to, aké mám potreby ja, pretože ja som v situácii, ktorú veľa ľudí nezažije a mám právo na starostlivosť. Preto je teraz vaša príležitosť si povedať, ako chcete túto cestu prejsť. Ak je vašim snom parochňa a snívate o dlhých vlasoch, tak sa nebojte a povedzte ostatným, čo cítite a čo máte na srdci.“

• Je pre teba dôležitá podpora akéhokoľvek projektu/spolku/organizácie?

„Rada kedykoľvek podporím, keď viem, že to urobí radosť. Ľudia by si v živote mali robiť vzájomnú radosť, a preto je škoda, že sa na to veľakrát zabúda. A asi by sa nám na svete žilo ešte lepšie.“

Na záver prianie druhým

• Keby si mala jedno prianie, ktoré by si mohla venovať druhým. Čo by to bolo?

„Od zistenia diagnózy prajem všetkým už len pevné zdravie, bez zdravia nemáte nič. Preto by som si priala, aby ste sa menej naháňali za nepodstatnými vecami, užívali si aj tie najmenšie okamihy a hlavne žili prítomnosťou.“

Chcem darovať nové háro