Každá je iná, každá je silná:
Spoznajte inšpiratívny príbeh Zuzky

Mesiac október alebo #pinktober je mesiacom prevencie a boja proti rakovine pŕs, s ktorou sa spája aj strata vlasov. Spojili sme sa s inšpiratívnymi ženami, ktoré nám zdieľali svoj osobný príbeh s ochorením. Každý je iný, no majú niečo spoločné – nesú v sebe silu, pocit oslobodenia a sebaprijatia.

Zuzkin príbeh je plný výziev, spoznávania samej seba a prehodnocovania životných priorít. Prináša nádej, že choroba môže ľuďom viac dať, než vziať. Vypovedá o tom, aké je dôležité otvoriť sa svetu a nezabúdať pritom ani na seba. Dotýka sa duševného zdravia a starostlivosti o telo. Nechajte sa inšpirovať jej rozprávaním:

Ako sa to celé začalo

• Ako a kedy sa začal tvoj príbeh s ochorením?

„Môj príbeh sa začal v mojich 32 rokoch. V roku 2020 sa mi narodila dcérka a krátko nato, čo sme oslávili jej prvé narodeniny, som si nahmatala útvar v prsníku.“

• Mala si tušenie, že sa niečo deje?

„V tom čase som sa cítila skvelo. Po pôrode som sa konečne dostala do formy, všetko si doma sadlo, jedla som zdravo, športovala, schudla som, cítila som sa plná energie a vôbec som netušila, že sa niečo deje.“

• Ako sa na ochorenie prišlo? Bola to náhoda alebo sa hľadala konkrétna príčina problémov?

„V septembri roku 2021 sme si s manželom kúpili štvorkolku a jedného sobotného dňa bola dcérka u babičky a my sme šli jazdiť. Po jazde ma začalo bolieť ľavé prso, ale pripisovala som to tomu, že som v ten deň veľmi nekojila a ešte sa presilila na štvorkolke. Až keď som si začala prehmatávať prso, zistila som, že tam mám veľmi tvrdý útvar – nebola to hrčka, ale obrovský útvar tvrdý ako kameň. Bolelo to čím ďalej viac, tak som šla na pohotovosť. Tam mi povedali, že to je z (ne)kojenia zatvrdnuté a nech si dám ľad a idem v pondelok ku svojmu gynekológovi. Môj gynekológ mal dovolenku, takže som opäť navštívila nemocnicu, kde mi pani doktorka povedala, že ultrazvuk urobiť nevie a že keby to bolo čokoľvek, tak aj tak sa s tým v čase kojenia nič nedá robiť. Nech počkám a prípadne zase prídem. Po týždni, kedy som si to masírovala, dávala tvaroh a premačkávala, som tušila, že niečo nie je v poriadku. Tak som išla do mamodiagnostického centra požiadať, či si môžem zaplatiť vyšetrenie prsníkov. Tam boli veľmi ochotní a ihneď ma vzali, vyšetrenie urobili a tým sa to celé zistilo a rozbehol sa kolotoč.“

Liečba ako cesta k uzdraveniu

• Liečba berie i dáva. Čo vzala a dala tebe?

„Dala mi nový pohľad na život – neriešiť zbytočnosti, žiť tu a teraz, venovať sa sama sebe, spoznať svoje vnútorné ja a prijať sa taká, aká som. Mala som o to väčšiu chuť byť obklopená tými správnymi ľuďmi a prekonávať rôzne výzvy – športové, životné, adrenalínové, cestovateľské, vzťahové. Dala mi nových priateľov a stretnutia, možnosť prehodnotiť priority, odvahu inšpirovať druhých a otvorenosť voči zmenám. Začala som si užívať každú sekundu života, prestala som brať zodpovednosť za druhých na seba a vnímať potreby svojho tela. Posilnila som môj vzťah s manželom a dcérkou. Dala mi spokojnejší, kvalitnejší a usmievavejší život. A mohla by som pokračovať ďalej :).

A čo mi vzala? Prehĺbila strach o život v situáciách, kedy mám nejaké zdravotné problémy. Na nejaký čas mi vzala symboly ženstva. Vzala mi zo života ľudí, ktorých nepotrebujem. Niektoré negatívne stránky: netrpezlivosť, konzervatívnosť a hovorenie na všetko NIE. Za mňa je dôležité prijať situáciu ako výzvu a vedieť, pre koho a čo chceme žiť a poučiť sa z toho, ktoré veci chceme zmeniť, aby sme raz neľutovali, že sme niečo neskúsili, nezažili alebo neurobili a život neprežili naplno.“

• Liečba veľmi zasahuje aj psychiku. Máš nejaký rituál, návyk, „barličku“, ktorá ťa po psychickej stránke posilňuje v ťažkom období?

„Moja psychika je zasiahnutá nielen z liečby rakoviny pŕs, ale už z čias, kedy som prekonala zástavu srdca vo svojich 23 rokoch a následne mi bol implantovaný defibrilátor. V tom čase prišli aj prvé úzkosti a strach o môj život. Vzhľadom na ďalšie prekonané arytmie, s ktorými som bojovala, a následne liečbou rakoviny pŕs, úzkosti v priebehu toho prichádzali a odchádzali v rôzne silných intervaloch a intenzitách a bojujem s nimi stále. Rituály nemám, ale snažím sa v prvom rade predchádzať situáciám, ktoré mi úzkosť vyvolávajú – to je napríklad sledovanie tepovej frekvencie, vyhýbanie sa negatívnym situáciám a stresu, samota a strach, keď sa necítim dobre. A v druhom rade za tie roky viem, ktoré situácie mi naopak pomáhajú, aby som to zvládla, a to je napríklad – predčasné upokojenie a zamestnanie hlavy, jasný denný režim, dostatok spánku, dýchanie, strava, shoty z červenej repy, Bachove esencie a hlavne pohyb – chôdza a najnovšie aj beh :). Za najväčší úspech považujem to, že som sa odhodlala prihlásiť na bežecké preteky na 10 km a prekonať práve svoju hlavu a chcem v tom určite pokračovať. Preto som sa prihlásila na ďalšie preteky (Pražský polmaratón v apríli 2024), aby som mala motiváciu udržať si tento stav a ďalej na sebe pracovala.“

Prevencia a jej rola v bojoch nielen s rakovinou

• Keby si svojmu mladšiemu ja mohla niečo odkázať, čo by to bolo?

„Zuzi, nečakaj na chvíľu, keď bude neskoro a nebudeš môcť urobiť to, čo si vždy chcela a o čom si snívala. Hľadaj príležitosti a odhodlanie vyskúšať všetko, po čom túžiš. Neboj sa hovoriť NIE, vždy si nájdi čas pre seba a pamätaj, že čas nie je otázkou času, ale priorít.“

• Vieme, že prevencia môže byť kľúčovou pre úspešné vyliečenie ochorenia. Ako to vidíš ty?

„Včasné zistenie choroby vedie dnes k úspešnej liečbe, preto je prevencia veľmi dôležitá a je potrebné o nej stále hovoriť. Preto ani vy nepodceňujte prevenciu, včasné odhalenie vám môže zachrániť život.“

• Štatistiky hovoria jednoznačne v prospech prevencie. V čom myslíš, že je problém? Prečo sa prevencia tak zanedbáva?

„Nikto si nechce pripustiť, že choroba sa netýka len starších generácií a chýba informovanosť o tom, že čím ďalej častejšie ochorejú ženy v nízkom veku. O tejto problematike by sa malo v súčasnosti hovoriť neustále už aj pri prvej prehliadke na gynekológii a za mňa aj na stredných školách by mala byť súčasťou výuky.“

Kolekcia k Novému háru

• V Eppi podporujeme okrem iných aj Nové háro – projekt, ktorý dodáva parochne onkologickým pacientom do 25 rokov. Ako tento projekt vnímaš?

„Parochne na denné nosenie môžu byť v čase onkologickej liečby pre človeka veľká finančná záťaž. A z toho dôvodu si myslím, že ľudia majú strach sa vôbec na túto možnosť opýtať. Je skvelé, že podpora onkologicky chorých pacientov funguje a pomôže ženám zlepšiť psychickú stránku zo straty vlasov.“

• Možno s oslovením alebo žiadosťou v tejto chvíli onko pacienti váhajú. Možno sa hanbia. Čo by si im odkázala?

„Myslím si, že buď váhajú práve z finančných dôvodov, alebo o týchto možnostiach vôbec nevedia. Zo svojej skúsenosti viem, ako ochotne fungujú nadácie pre zabezpečenie parochní a v každej situácii odporúčajú nebáť sa osloviť ich s prosbou o pomoc. Je to veľmi jednoduché a v tejto situácii vám vždy radi pomôžu, navyše to nezasiahne váš rodinný rozpočet, ktorý v čase liečby môže byť zaťažený.“

• Je pre teba dôležitá podpora akéhokoľvek projektu/spolku/organizácie?

„Áno, toto je za mňa vec, ktorá má zmysel. Je potrebné o nej hovoriť a dostať do povedomia širokej verejnosti, pretože nejde o chorobu starších generácií, ale dnes sa s ňou stretávame od veľmi nízkeho veku. Človek má totiž pocit, že sa ho to netýka, kým sa jemu alebo jeho blízkym niečo nestane. Aj preto som sa rozhodla sama za seba zdieľať svoj príbeh aj za cenu toho, že to pomôže len jednému jedinému človeku. A musím povedať, že veľa mojich blízkych šlo a vyšetrenie absolvovalo.“

Na záver prianie druhým

• Keby si mala jedno prianie, ktoré by si mohla venovať druhým. Čo by to bolo?

„Ja by som si priala, aby každý človek, ktorý sa stretne tvárou v tvár s ťažkou životnou situáciou, dostal druhú šancu a náležite ju využil a nepremárnil ju. A tiež by som si priala, aby každý našiel odhodlanie a vnútornú silu, aby danú situáciu prijal.“

Chcem darovať nové háro