Faktory ovplyvňujúce kvalitu brusu

Pri hľadaní ideálneho kameňa, do ktorého sa vám vyplatí investovať, poprípade diamantu, ktorého kvalita bude odpovedať cene, ktorú zaplatíte, sa nezabudnite najskôr zoznámiť s faktormi, ktoré ovplyvňujú kvalitu brusu. Preskúmanie týchto kategórií vám ukáže, akým spôsobom dokáže niečo také obyčajné ako svetlo, ovplyvniť krásu a vzhľad drahokamu. Proporcie diamantového brusupredstavujú vedecký pohľad na vec a presné prepočítanie jednotlivých uhlov medzi fazetami. Symetria zas dokazuje, aká významná je brúsičova dôkladnosť a zručnosť. Vyvážene vybrúsené fazety, už na prvý pohľad, hospodária so svetlom lepšie. Čím viac sa dotyčné čísla blížia hodnotám, ktoré GIA a ďalšie laboratóriá uznávajú ako ideálne (proporčný diagram diamantu), tým viac sa kameň leskne a blyští, a tým krajší sa zdá. Najlepšie vybrúsené diamanty vynikajú brilanciou, ohňom a iskrou. Veľkú úlohu hrá aj hĺbka brusu, ktorá určuje, koľko svetla sa odrazí správnym smerom. Leštenie má zas vplyv na to, či budú svetelné lúče kameňom prechádzať ľahko a správne (a tým vylepšovať brilanciu), alebo nie. Riadky nižšie neopomínajú ani chyby, ktorých sa remeselník môže pri svojej práci dopustiť a ktoré negatívne pôsobia na symetriu, a tiež môžu ostať po leštení.

Proporcie diamantového brusu

Proporcie diamantu sú definované vzťahom medzi veľkosťou, tvarom a uhlom každej fazety (plôšky). Existuje obrovská škála kombinácií, ktoré nakoniec ústia v interakciu kameňa a svetla. Keď sa svetlo dotkne diamantu, približne 20 % sa ho okamžite od povrchu odrazí (kameň sa zaleskne). Zo zvyšných 80 %, ktoré vstúpia do neho, časť unikne kaletou, kde ju pozorovateľ nedokáže oceniť. Dobre vybrúsený diamant bude mať každú fazetu umiestnenú v takej polohe a v takom uhle, ktorý maximalizuje množstvo svetla, ktoré sa odráža z koruny späť do oka pozorovateľa. Toto odrazené svetlo je vnímané ako iskra, oheň a brilancia.

Účinky svetla na diamant

Účinky svetla sú popisované ako výsledok toho, akým spôsobom brúsený a leštený diamant odráža a ohýba svetelné lúče. Po svojom vstupe do kameňa svetlo, ktoré zníži svoju rýchlosť z 300 000 km/s na 125 000 km/s, môže jednoducho nerastom prejsť, alebo sa odraziť. V prvom prípade zostáva neviditeľné, v druhom vytvára brilanciu, ktorú diamant rozjasňuje. Kamene, ktoré väčšinu vstupujúceho svetla odrážajú, sa pozorovateľovi javia ako trblietajúce sa a iskrivéSledujme lúč svetla (zelený), ktorý vstupuje do diamantu s ideálnymi proporciami korunou. Najskôr sa spomalí a ohne. Vo vnútri kameňa sa plne odrazí o dve fazety pavilónu a opustí ho tabuľkou ako biele svetlo. Ak sa sústredíme na iný lúč svetla (ružový), ktorý do diamantu preniká tabuľkou, opäť sa odrazí od dvoch pavilónových faziet. Následne pri opúšťaní kameňa narazí na korunu, ktorá zafunguje ako hranol a biele svetlo rozptýli do dúhového spektra.

Efektívne sa dajú ohodnotiť účinky svetla na diamant tým, že si ho prehliadnete za ružových svetelných podmienok. Potom jednoduchšie určíte brilanciu, oheň a iskru kameňa.

Brilancia (brilliance)

Brilanciu ako základný atribút krásneho diamantu tvoria dva komponenty: jas a kontrast. Prvý zmienený definuje množstvo svetla z okolia, ktoré kameň dokáže vrátiť späť do zorného poľa pozorovateľa. Pokiaľ svetlo zhora uniká spodnou časťou diamantu, má prirodzene menej jasu. Príliš hlboké či plytké kamene čiastočne fungujú voči pozorovateľovi ako zrkadlo – svetlo je následne blokované hlavou majiteľa, a preto sa ho z diamantu menej odrazí, čo vedie k menšiemu množstvu jasu. Druhý zmienený – kontrast – je ideálny v prípade, ak pripomína šachovnicu. Aj keď sa späť odráža iba polovica svetla, javí sa kameň jasnejším, predovšetkým pri pohybe, keďže iskrí.

Brilancia popisuje živosť diamantu, ktorá vychádza z kombinácie všetkých odleskov bieleho svetla z povrchu a vnútra vylešteného kameňa. Tmavé oblasti nie sú inklúzie, ale iba tiene vytvorené brusom, alebo predmetom, ktorý stojí medzi diamantom a zdrojom svetla. Čím väčšie množstvo svetla sa odrazí spolu so správnym kontrastom, tým viac sa kameň leskne. Okrúhly briliant (round brilliant) vykazuje výraznejšiu brilanciu než iné tvary (fancy), a to pre vynikajúce vlastnosti briliantového brusu, ktorý dokáže odrážať svetlo najlepšie.

Vplyv na brilanciu má aj odraz, lom a rozptyl svetla.

Odraz

Ako odraz svetla (light reflection) sa definuje svetlo, ktoré dopadne na povrch kameňa a hneď sa odrazí späť. Za sebou zanechá zablesknutie, ktoré je impozantné, ale je iba malou časťou toho, čo diamant so svetlom dokáže. Odrazí sa iba časť svetla, zvyšok vstúpi do kameňa.

Lom

Pri svojom pohybe diamantom sa svetelný lúč rozpadá a láme, vytvára povestnú iskru. Odborníci to označujú ako lom svetla (light reflection).
Rozptyl

V podstate sú diamanty drobné a zložité hranoly, do ktorých svetlo vstupuje hornou časťou, potom sa vo vnútri ohýba, pokiaľ sa nenasmeruje späť nahor. Dochádza k rozptylu svetla (light dispersion) do všetkých farieb dúhy a kameň tak získava svoj lesk. Lom a rozptyl vytvárajú prirodzene svetlé a tmavé oblasti v lámanom lúči v závislosti od toho, ako svetlo dopadá na jednotlivé plôšky.

Iskra (scintillation)

Iskra sa definuje ako hra svetla či intenzívneho iskrenia, ktoré z diamantu vychádza pri jeho pohybe. Tieto záblesky čiernej a bielej sú najvýraznejšie v tých častiach, do ktorých vstupuje silné svetlo pod niekoľkými uhlami. Iskru ovplyvňuje veľkosť kameňa, počet faziet, proporcie a fyzická i optická symetria.

Oheň (fire)

Svetlo, ktoré diamant odráža, sa objavuje v žiarivých bielych zábleskoch, alebo vo farbách dúhy a označuje sa ako oheň. Spôsobuje ho správny sklon a rozptyl lúčov pri priechode kameňom. Čím viac sa diamant na farebnej škále blíži k písmenu D, tým zaujímavejšie sfarbený oheň bude vykazovať.

Experti na tieto drahé kamene už dlho vedia, že ostrejšie uhly koruny a malé tabuľky (také typické pre staré tvary) vytvárajú viac ohňa. Táto kombinácia však ústi aj v menšiu návratnosť svetla. V jej dôsledku sa dajú jednoduchšie pozorovať záblesky ohňa, ktoré by sa inak stratili v záplave bielych lesknúcich sa iskier. Z tohto dôvodu sa zdá, že staré kamene a fancy tvary vynikajú veľkým množstvom ohňa.

Oheň je lepšie pozorovateľný v tmavšej miestnosti, v ktorej je menej svetelných zdrojov. Nádherne ho dokáže rozohrať svit sviečok. Naopak iskra kameňa vynikne v dobre osvetlených oblastiach. Oheň a iskru zároveň maximalizuje silné bodové svetlo, ktoré s obľubou využívajú klenotníci vo svojich showroomoch. Pokiaľ vyniká kameň ako ohňom tak iskrou, dosahuje najvyššiu možnú brilanciu.

Odraz svetla na základe proporcií diamantu

V schéme nižšie sú zobrazené tri možné spôsoby odrazu svetla podľa proporcií kameňa. Plytkosť či veľká hĺbka pavilónu vedú k nechceným únikom svetla a znižujú tak cenu diamantu.

Ideálny brus

V ideálne vybrúsenom diamante preniká svetlo každou fazetou pod uhlom, ktorý mu dovoľuje odraziť väčšinu svetla späť do koruny. Keď fazetami korún prechádza svetlo pod nízkym uhlom, láme sa. V tomto prípade sa lom cení, keďže lúč pozorovateľ vníma ako živý oheň.

Príliš hlboký brus

Ak je brus príliš hlboký, vstupuje svetlo do prvej fazety pavilónu pod príliš ostrým uhlom, aby sa správne odrazilo. K ďalšej fazete preniká pod nevhodne nízkym uhlom a lúč sa tak láme a uniká spodnou časťou kameňa. Následkom toho sa celá plocha tabuľky zdá byť tmavšia, čo vytvára efekt známy ako „nail head – diamantovanie“. Medzi tmavými plôškami tabuľky sem-tam prebleskne svetlo, ktoré znižuje celkovú brilanciu kameňa.

Príliš plytký brus

Ak je brus kameňa príliš plytký, vstupuje do neho svetlo pod nízkym uhlom a po prechode fazetou sa láme a uniká spodnou časťou kameňa. Často tak vzniká efekt zvaný „fish eye – rybie oko“, pri ktorom pod tabuľkou vzniká svetelný kruh, ktorý je spôsobený odrazom rundisty.

Stupne brusu

Pri pohľade na trblietavý diamant asi nikomu na prvýkrát nenapadne, koľko úsilia a presných prepočtov za jeho pôvabom stojí. Odborníci z GIA vychádzali z presných meraní a určili proporcie excelentného brusu. K sledovaným číslam patrí hĺbka diamantu (hĺbka k jeho šírke), tabuľka diamantu(šírka tabuľky k šírke kameňa), uhol pavilónu a uhol koruny, hrúbka rundisty a veľkosť kalety.

Hĺbka diamantu

Hĺbka sa pri diamante definuje ako vzdialenosť medzi kaletou a tabuľou pri pohľade zboku. Vyjadruje sa v milimetroch.

Percento hĺbky je výsledkom delenia hĺbky v mm a šírky (priemeru rundisty) v mm. Pokiaľ má teda diamant hĺbku 3 mm a šírku 4,5 mm, potom je percento hĺbky presne 66,7 %. Čím nižšie toto percento bude, tým väčší sa kameň s rovnakou karátovou hmotnosťou bude zdať. Väčšina jeho veľkosti sa totiž rozloží do jeho šírky.

Hĺbka (%) = (mm) / priemerný priemer rundisty (mm)

Tabuľka diamantu

Percento tabuľky je výsledkom delenia šírky tabuľky šírkou diamantu (priemerom rundisty). Preto pokiaľ meria tabuľka na šírku 3 mm a šírka kameňa sa rovná 4,5 mm; potom získame 66,7 % ako výsledok.

Tabuľka (%) = šírka tabuľky (mm) / priemerný priemer rundisty (mm)

Stupeň brusu v sebe zahŕňa percento hĺbky aj tabuľky. Oba tieto faktory by vždy mali byť chápané iba ako jeden z determinantov pri výbere diamantu, nikdy ako jediný činiteľ, na základe ktorého sa rozhodnete. Akú rolu percento hĺbky a tabuľky hrá poznáte iba v prípade, pokiaľ porovnávate oba kamene s rovnakým stupňom brusu. Tieto čísla potom môžu poslúžiť iba ako detail, ktorý ovplyvňuje optickú veľkosť diamantu (a to hlavne v prípade hĺbky).

Diamantový proporčný diagram

Diamantom by nemal chýbať certifikát, ktorý zahŕňa aj proporčný diagram. Toto grafické znázornenie presne popisuje proporcie kameňa: rozmery rundisty, kalety, percento hĺbky a tabuľky, a ďalšie dôležité údaje, ako sú napríklad uhly koruny a pavilónu. Každý uhol a rozmer sa meria svetelným meradlom. Proporčný diamant je otlačkom prstu diamantu. Za určitý ideál, ktorý sa snažia dosiahnuť všetci brúsiči, sa pokladá tzv. Tolkowského ideálny brus, ktorý bol pomenovaný po svojom objaviteľovi – matematikovi a gemológovi Marcelovi Tolkowskom, v roku 1919.

GIA tieto proporcie ľahko modifikoval a prispôsobil ich diamantom vo vynikajúcom (excelentnom) stupni kvality.

Proporcie vynikajúceho brusu:

Tabuľka % – 52,4–57,5 %

Hĺbka % – 56,88–63,92 %

Uhol koruny – 33,7–35,8 °

Uhol pavilónu – 40,2–41,25 °

Hrúbka rundisty – Úzka–stredná

Veľkosť kalety – Žiadna

Symetria

Symetria odkazuje na presnosť tvaru a usporiadanie faziet diamantu. Vypovedá aj o tom, či sa na kameni vyskytujú deformované fazety alebo fazety navyše, ak kaleta a tabuľka leží mimo osovej súmernosti, a ak je rundista napríklad zvlnená. Keď sú fazety dobre vyvážené a zladené, kameň vyniká symetriou, ktorá hrá rozhodujúcu rolu pre vytvorenie optimálnej brilancie a lesku. Chyby v nej zahŕňajú fazety, ktoré nie sú správne narovnané, sú nevhodne tvarované alebo sa nachádzajú mimo stredu tabule.

Diamant so zlou symetriou horšie odráža svetlo, ktoré do neho vstupuje, a odosiela ho v pokrivených uhloch, čím znižuje brilanciu. Brúsiči často úmyselne zľavia z dokonalej symetrie preto, aby zabránili tomu, aby sa chyba surového kameňa preniesla do výsledného produktu ich práce.

Stupne hodnotenia symetrie

• Vynikajúca (excellent). Pod 10x zväčšením nie sú viditeľné žiadne nedokonalosti v symetrii.
• Veľmi dobrá (very good). Pod 10x zväčšením je veľmi ťažké objaviť prípadné nedokonalosti v symetrii.
• Dobrá (good). Pod 10x zväčšením je ťažké objaviť prípadné nedokonalosti v symetrii.
• Priemerná (fair). Pod 10x zväčšením sa dajú zaznamenať nedokonalosti v symetrii, ktoré sa dajú spozorovať aj voľným okom.
• Slabá (poor). Nedokonalosti v symetrii sú viditeľné voľným okom.

Pri diamantoch, ktorých symetria sa dá ohodnotiť ako vynikajúca až dobrá, neberte tento faktor ako primárny pri rozhodovaní o nákupe. Diamanty výnimočného vzhľadu môžu byť charakterizované ktorýmkoľvek z uvedených stupňov. Symetria hrá väčšiu úlohu pri kameňoch s čistotou VVS2 a lepšou, keďže jemné chyby vyvolané priemernou alebo slabou symetriou (ktoré môžu pripomínať bodky) by ohrozili inak stále bezchybný vzhľad diamantu.

Tento prvok brusu má aj cez svoj ľahký dopad na finálny vzhľad kameňa výrazný vplyv na cenu. Kameň s vynikajúcou symetriou a leštením môže byť až o 10 – 15 % drahší než ten, ktorý sa chváli iba dobrou symetriou a leštením.

Pokiaľ vyberáte diamant, nehľaďte iba na symetriu. Iste by ste ju nemali úplne opomenúť, ale rozhodne by nemala byť dôvodom, prečo daný kameň nekúpite. Vyššiu pozornosť symetrii venujte hlavne v momente, keď plánujete do drahokamu investovať veľkú čiastku. Napríklad pri porovnaní dvoch diamantov s rovnakým stupňom brusu sa ju dá zohľadniť pre ďalšie upresnenie faktorov.

Chyby v symetrii diamantu

Zvlnená rundista (wavy girdle)

Rundista by mala byť rovná a rovnobežná s tabuľkou. V tomto prípade sa ale po obvode kameňa „vlní“.

Nesúlad koruny a pavilónu (crown & pavilion misalignment)

Pri okrúhlom briliante by sa mali špičky faziet koruny a faziet pavilónu presne stretnúť na rundiste. Táto chyba vedie k zlému zarovnaniu uvedených styčných bodov.

Fazety navyše (extra facets)

Fazety navyše sú typicky umiestnené na pavilóne blízko rundisty, ale môžu sa objaviť kdekoľvek na kameni.

Kaleta mimo stredu (off-centre culet)

Ak chcete skontrolovať, či je kaleta na správnom mieste, pozrite sa na diamant zhora. Tabuľkou uvidíte fazety spodnej časti rundisty. Pokiaľ línie, ktoré ju formujú, vyzerajú ako dokonalý štvorec, potom je kaleta uprostred. Pokiaľ sa kríži, potom tomu tak nie je.

Tabuľka mimo stredu (off-center table)

Umiestnenie tabuľky (najväčšej plôšky diamantu) by malo byť presne uprostred kameňa, a navyše ešte rovnobežne s rundistou. Ak však leží mimo stredu alebo neodpovedá polohe rundisty, tak vznikajú po stranách koruny nesúmerné uhly.

Nerovnobežnosť tabuľky a rundisty (table & girdle not parallel)

Ak nie sú tabuľka s rundistou umiestnené rovnobežne, potom býva uhol na jednej strane koruny strmší než na druhej. Kameň tak stráca brilanciu a iskru.

Deformovaná tabuľka (misshapen face)

Správna tabuľka má tvar pravidelného osemuholníka. Všetkých osem strán rovnakej dĺžky musí byť rovnobežných s protiľahlou fazetou.

Nepriliehajúce fazety (faces not pointing up)

Fazety pri niektorých diamantoch nie sú dokonale vybrúsené do špičky. Perfektný briliant tvorí 58 presne usporiadaných a špicatých faziet. Pri kameňoch horšej kvality sa ich vrcholy nemusia stretávať v správnom bode.

Surový diamant v korune a pavilóne (naturals on crown and pavilion)

Nevybrúsené časti kameňa sa zvyčajne šíria z rundisty, z ktorej vrastajú do koruny alebo pavilónu.

Prečo na symetrii záleží?

Toto kritérium býva zahrnuté do certifikátu (napr. od GIA), keďže predstavuje kvalitu remeselného spracovania kameňa (brúsenia a tvarovania). Keď diamant dosahuje vyššie hodnotenie v oblasti symetrie, dá sa očakávať, že bude lepšie vyzerať. V spojení s farbou a čistotou akosť brusu ovplyvní výslednú cenu.

Pri nezasadených kameňoch sú drobné nedokonalosti v symetrii pomerne bežné, ale ich klasifikácia stupňom priemerný či slabý ústi do chyby viditeľnej voľným okom.

Leštenie

Leštenie ovplyvňuje to, ako dobre bude prechádzať svetlo kameňom. Patrí k najdôležitejším atribútom pri určovaní brilancie. Diamanty s leštením ohodnoteným ako slabé sa menej lesknú, pretože mikroskopické línie rozostrujú povrch kameňa. Tým znižujú množstvo svetelných lúčov, ktoré do diamantu vstúpia, alebo sa z neho odrazia. Leštenie sa teda dá charakterizovať ako stupeň hladkosti každej z faziet. Pri brúsení a leštení sa na povrchu diamantu môžu vytvoriť rôzne nedokonalosti, ktoré negatívne pôsobia na odraz a lom svetla.

Americký gemologický inštitút (GIA) predstavil diamantovému svetu stupnicu, ktorá sa pri evaluácii kameňov používa dodnes.

• Vynikajúce (excellent). Pod 10x zväčšením nie sú vidieť žiadne defekty v leštení.

• Veľmi dobré (very good). Pod 10x zväčšením sa dajú veľmi ťažko spozorovať akékoľvek defekty v leštení.

• Dobré (good). Pod 10x zväčšením sa dajú ťažko spozorovať akékoľvek defekty v leštení.

• Priemerné (fair). Pod 10x zväčšením sa dajú spozorovať defekty v leštení, dokonca sú viditeľné aj voľným okom.

• Slabé (poor). Voľným okom sa dajú rozpoznať defekty v leštení.

Takmer každý kameň (z výnimkou bezchybných) má povrch poznamenaný pamiatkou po leštení. Pri diamantoch s vynikajúcim ohodnotením leštenia sú leštiace línie natoľko jemné, že sa dajú spozorovať iba pod vysokým rozlíšením a iba z určitého uhla. Pri klasifikácii vyhodnocujú gemologické laboratóriá aj typy stôp.

Poškrabanie (sratch)

Biela priehľadná linka na povrchu diamantu.

Vrúbok (nick)

Drobné vrúbky na spojoch faziet alebo rundisty.

Abrázia (abrasion)

Odreniny spôsobené radom vrúbok na spojoch faziet.

Jamka (pit)

Malý otvor spravidla spôsobený vypadnutím bodkovej inklúzie z jej vrecka v priebehu leštenia.

Jašteričia koža (lizard skin)

Nerovno vyčnievajúca textúra na povrchu diamantu.

Surová rundista (rough girdle)

Nevyleštená časť rundisty po brúsení.

Spáleniny (burn marks)

Vrstvy belasého zákalu poväčšine spôsobené vysokou teplotou leštiaceho kolieska alebo klenotníckeho horáka.

Najdôležitejšie je, aby tieto nedokonalosti neprenikli pod povrch kameňa.

K lešteniu kameňa dochádza v priebehu jeho brúsenia. Veľkú časť práce odvedie brúsič pomocou leštiaceho kolieska, ktoré svojím povrchom pripomína brúsny papier. Je povrstvený jemne drvenými priemyslovými diamantmi a ,,pieskovaním“ dovedie nezasadený kameň do vysokého lesku. V niektorých prípadoch brúsič leští diamant ručne – predovšetkým ide o prípady, keď kameň dosahuje vynikajúce ohodnotenie v ďalších kategóriách a má tak potenciál byť ocenený vskutku vysoko.

Celý leštiaci proces je neskutočne náročnou disciplínou. Najviac fatálnych chýb sa spravidla objavuje na tabuľke, ktorá je najplochšou a najviditeľnejšou oblasťou kameňa. Hlavnou úlohou brúsiča je dosiahnuť čo najlepší a najrovnomernejší lesk, bez toho aby príliš leštil tabuľku.