Fluorescencia diamantov

O diamantovej fluorescencii sa v posledných rokoch vášnivo diskutovalo, a to najmä o jej vplyve na vzhľad diamantu.

Diamanty s fluorescenčnými vlastnosťami obsahujú častice, ktoré vyžarujú viditeľnú (zvyčajne modrú) žiaru pri vystavení UV svetlu. Fluorescencia vo všeobecnosti nemá dosah na krásu a iskru diamantu, no môže pri niektorých nižších farbách (I, J, K, L, atď.) spôsobiť, že diamanty sa zdajú byť bezfarebné alebo biele. Keďže fluorescenčné diamanty sú väčšinou lacnejšie, ak predpokladáme, že flourescencia nemá efekt na vzhľad diamantu, poskytujú skvelú alternatívu pre kúpu diamantu s lepšími 4C a to pri nižšom rozpočte.

Submikroskopické štruktúry v diamantoch spôsobujú to, že diamanty vyžarovali viditeľné svetlo - fluorescenciu, ktorá je bežne modrej farby. Napriek tomu, že fluorescencia je používaná skôr ako identifikačná vlastnosť než ako hlavný triediaci atribút (4C), do väčšiny hodnotení kvality diamantov pre laboratóriá sa jej prítomnosť zapisuje.

Tí, ktorí tvrdia, že diamanty s fluorescenciou sú rovnako hodnotné ako tie ostatné, tvrdia, že:

UV žiarenie je prítomné v mnohých prirodzených prostrediach, z tohto dôvodu dáva zmysel, že stupeň farebnosti sa určuje pri reálnom osvetlení.

„Zahmlenosť “ (nepriehľadný mrak) sa v diamantoch s fluorescenciou nachádza veľmi zriedka

V niektorých prípadoch môžu fluorescenčné farby zvýšiť krásu diamantu pri pohľade voľným okom.

Náhrdelník a náušnice zobrazené na titulke vydania Gems & Gemology vol. 33, sú ideálnym príkladom zobrazenia diamantov s rôznymi fluorescenčnými vlastnosťami v celom svojom rozsahu a to za prirodzených svetelných podmienok, alebo pod vplyvom žiarenia/svetla z UV lampy.

Diamanty s rôznym farebným odtieňom a rôznou silou fluorescencie sú veľmi často umiestňované vedľa seba. Rôzne stupne fluorescencie nevplývajú na celkový vzhľad diamantov pri prirodzenom svetle, čoho dôkazom je aj tento diamantový set.

Diamanty v náhrdelníku vážia úctyhodných 132 karátov, diamanty v náušniciach vážia 23 ct plus dve veľké hrušky s karátovou váhou 3,04 a 3,20 ct. Šperky boli vytvorené majstrom Harrym Winstonom.

V štúdii z roku 1997, ktorá bola vedená GIA, sa došlo k záveru, že vo väčšine prípadov nemá fluorescencia pri pohľade zhora vplyv na vzhľad diamantu. V skutočnosti sa zistilo, že diamanty so „silno modrou fluorescenciou“ majú pri pohľade „tabuľou nahor“ lepší farebný vzhľad ako diamanty bez fluorescencie.

Ako sa zisťuje fluorescencia

V súčasnosti sa na zisťovanie fluorescencie diamantov používa ultrafialové (UV) svetlo, ktoré je, podobne ako infračervené svetlo, neviditeľné. Pri pozorovaní sa používajú ochranné okuliare.

UV svetlo poznáme:

• UVA (dlhovlnné, "čierne svetlo") medzi 320 až 400 nm
• UVB (strednevlnné) svetlo medzi 280 až 320 nm
• UVC (krátkovlnné) svetlo pri menej ako 280 nm (zdraviu človeka najviac škodlivé)

Fluorescenciu u diamantov je najľahšie pozorovať pri osvetlení dlhovlnovou ultrafialovou lampou (366nm). Pozorovanie sa väčšinou uskutočňuje v tmavej miestnosti a diamanty sa ukladajú na čierny sklenený filter. Ak sa diamant rozžiari jednou z farieb, prejavuje fluorescenciu. Diamanty s veľmi silnou fluorescenciou sa prejavujú aj na dennom svetle s bohatšou UV zložkou.

História

V Európe boli pred obdobím diamantových certifikátov za najvyššie považované diamanty s takzvanou „modrobielou“ farbou. Tento termín popisuje takmer bezfarebné až svetlo žlté diamanty so silne modrou fluorescenciou. Vysoký záujem bol spôsobený ich atraktívnym „ľadovým“ efektom.

Následne sa zistilo, že silná modrá fluorescencia bola občas nájdená v nejasných kameňoch. Toto zistenie viedlo obchodníkov v roku 1970 k tomu, že začali ponúkať „mliečnu Ds“ (diamanty s farbou triedy D s veľmi silnou modrou fluorescenciou, nízkej priehľadnosti) za výrazne znížené ceny. To malo v priebehu rokov dominový efekt. Nakoniec sa aj diamanty stupňa F a slabšími fluorescenciami predávali za značne nižšie ceny.

Prečo diamanty fluorescentujú?

Diamant je kryštalický uhlík. Proces, pri ktorom vzniká, prebieha približne 75 až 125 km pod povrchom zeme, kde sa obvykle nachádzajú sopečné alebo staroveko sopečné schránky. Diamant začína fluorescentovať, ak sa v ňom nachádza stopová prítomnosť minerálneho bóru počas kryštalizačného procesu.

Fluorescencia má rôzne vplyvy na cenu diamantu. Fluorescencia môže prebiehať v rôznych farbách - žltá, zelená, oranžová a biela, no najtypickejšou je modrá. Považujeme ju za dodatkovú farbu žltej (najviac farebne tónovaná farba u diamantov). Druh tejto fluorescencie spôsobuje, že žltkasté diamanty pôsobia bezfarebne, prípadne bielo. To zvyšuje cenu týchto kameňov až o 4 %. Pri väčších farebných stupňoch môže fluorescencia znamenať zníženie ceny, pretože ovplyvňuje jasnosť a priehľadnosť diamantu. Ľahko tónované diamanty sú v Amerike veľmi vyhľadávané a majú približne o 5-10 % vyššiu hodnotu, než diamanty bez fluorescencie. V Európe funguje trh úplne naopak, pretože diamanty so silnou fluorescenciou majú u nás len veľmi málo obdivovateľov.

Odhaduje sa, že približne 50 % všetkých diamantov za špeciálnych podmienok (napríklad pod UV lampou) fluorescentuje. Približne 10 % diamantov fluorescentuje dostatočne silno, pričom značný rozdiel vo farbe je viditeľný pri pohľade na slnku alebo počas priameho slnečného žiarenia (nízke UV). Na druhej strane, väčšina diamantov má tak slabú fluorescenciu, že sa dá odstráneniť priamym osvetlením intenzívneho dlhovlnového UV žiarenia.

Existuje päť úrovní diamantového fluorescencie, ktoré uvádza GIA:

• NONE (Žiadna)
• FAINT (Slabá)
• MEDIUM (Stredná)
• STRONG (Silná)
• VERY STRONG (Veľmi silná)

Podľa GIA nemá sila fluorescencie vplyv na stupeň farby alebo čistoty. Inými slovami je možné, že dva diamanty s úplne iným farebným stupňom a čistotou nevykazujú rovnakú silu fluorescencie.

Vysvetlivky k obrázkom: Obrázky A & B ukazujú rôzne úrovne fluorescencie na diamantoch zobrazených tabuľou nadol (A) a tabuľou nahor (B). Úrovne sú nasledovné: 1. Veľmi silná, 2. Silná, 3. Stredná, 4. Slabá, 5. Žiadna.

Obrázok C ukazuje vzťah medzi absorpciou a svetielkovaním (emisie svetla látkou, ktorá absorbuje UV žiarenie.) Na obrázku je elektrón pohybujúci sa od základného stavu do vybudeného stavu (normálna šípka), kedy je UV žiarenie absorbované v svetielkovom centre. Keď je elektrón posunutý do trochu nižšieho stavu, stratí časť svojej energie (zvlnená šípka) a vyžaruje svetlo. Následne sa vráti do spodnej časti (šípka rovno nadol), uvoľňuje energiu, teda svetlo, čo nazývame fluorescenciou.

Štúdia GIA

Napriek dlhej histórii a diskusiách o problematike fluorescencie verzus cena, vplyv fluorescencie na vzhľad diamantu nebol za normálnych pozorovacích podmienok potvrdený. Až v roku 1997, na základe svojich experimentov vydalo GIA svoju štúdiu o fluorescencii diamantov.

Hodnotenie farebných stupňov prebieha v laboratóriách za starostlivo kontrolovaných svetelných podmienok a osvetlenia, pričom je diamant umiestnený tabuľou nadol. V obchode alebo v klenotníctvach je väčšinou diamant skúmaný na podložke a za rôznych svetelných podmienok. S ohľadom na túto skutočnosť GIA vo svojej štúdií o vplyve fluorescencie prihliada na rozsah svetelných podmienok pozorovateľov vo vnútri aj mimo diamantového priemyslu. V rámci experimentu bol zostavený rad diamantov s veľmi podobným pomerom čistoty a symetrie, ale rôznym rozsahom modrej fluorescencie. Diamanty podobných farebných stupňov boli zoskupené do súborov, pričom tieto súbory boli skúmané a prezerané v rôznych druhoch prostredia od kontrolovaných svetelných podmienok v laboratóriách, až po miestnosti s prírodným slnečným žiarením.

Celkovo 46 pozorovateľov zostavovalo a odprezentovalo štúdiu, ktorá je nápomocná pri fluorescenčnosti diamantov v diamantovom priemysle, no je vhodná i pre širokú verejnosť. Pozorovatelia, ktorí zastupovali spotrebiteľov zistili, že fluorescencia nemá vplyv na farbu a vzhľad diamantu. Skúsenejší priemyselní pozorovatelia GIA potvrdili, že sila fluorescencie nemá všeobecne citeľný vplyv na stupeň farby a vzhľad diamantu pri pohľade tabuľkou nadol. Po preskúmaní diamantov v skladovaných priestoroch, v obchodoch a šperkárstvach vystavených normálnemu slnečnému žiareniu skúsení pozorovatelia došli k záveru, že silne fluorescenčné diamanty majú lepší farebný vzhľad ako menej fluorescenčné diamanty.

GIA zistilo, že zatiaľ čo vplyv fluorescencie na farbu je najviac viditeľný u diamantov nižších farebných tried (I a K), vplyv na cenu je na trhu väčší u diamantov z vyšších farebných tried (D až H). To spochybňuje obchodný dojem, že fluorescencia má zvyčajne negatívny vplyv na lepšie farebné diamanty. Tiež sa zistilo, že fluorescenčné diamanty nie sú tak časté ako diamanty bez fluorescencie. Správa GIA došla k záveru, že „diamantový priemysel bude ohodnocovať jednotlivý diamant podľa jeho vlastných vizuálnych kvalít“.

Mal by som si kúpiť fluorescenčný diamant?

Ako je uvedené, možná fluorescencia výrazne zlepšuje farbu a vzhľad diamantu, z tohto dôvodu by nemala byť vnímaná negatívne. Len v mimoriadne vzácnych prípadoch spôsobuje fluorescencia mliečny matný alebo dokonca zahmlený vzhľad diamantu.

V každom prípade záleží na subjektívnom rozhodnutí, ale najlepšou možnosťou je poradenstvo s odborníkom pred nákupom, aby ste sa mohli správne rozhodnúť.